Aj ja mám takéto chvíle. Možno aj celé obdobia. Vidím svoje radosti a problémy a šíry svet mi je ukradnutý. Aj teraz, mám dôvod byť smutná. Som zavretá do seba, môj svet sa zmestí do tejto izby. Za zavretými oknami sa tu potýkam s tými istými obrazmi. Môj e-mail, telefón, šálka s čajom, topánky, ktoré už budem asi musieť vyhodiť, zrkadlo s tou istou apatickou tvárou, ktorú som tam videla včera... A predsa, vraj je okolo mňa celý svet. Tisíce krásnych pohľadov, milióny údolí, ulíc a úľov. Ľudia, ktorí sa práve teraz smejú, jedia, šoférujú, tancujú či píšu, ako ja. Tak prečo ich nevidím?
Selektívne vnímanie.
Vidím len to, čo mi je blízke.
Je tu niekto, kto mi je blízky? Chcem ho vidieť!!!
Na tejto fotke sú moji synovci. Sú mi blízki. Prídu na celý august! Už onedlho ich uvidím!!!
