„Hovorili nám, že rodina je zlá. Hovorili nám, že rodina ničí osobnosť. Klamali nám. Rodina je stále ten najlepší zo všetkých spôsobov života. Len ona sprostredkováva lásku, šťastie a bezpečie... Alternatívne spôsoby života stroskotali. A preto: ploďte deti! Zakladajte rodiny! Nič nehovorí proti a veľa hovorí za... Ženy by mali zasa zostávať doma. Mať deti je oveľa vzrušujúcejšie ako 98% všetkých zamestnaní“ - veľký článok o rodine uverejnil ľavicový nemecký magazín Tempo.
Nemecká spoločnosť, nemecká rodina sa nachádzajú v takej kríze, že to už pochopili aj ľavičiari, pre ktorých rodina nie je výstavnou témou. Je to kríza spoločnosti, ktorá žije pre zábavu.
Dochádza k rozpadu nemeckej spoločnosti a jej kultúrnej tradície. Nemci sú pred nami asi o 20 rokov. Je to o našej budúcnosti.
V Nemecku tiká demografická časovaná bomba. Do roku 2050 sa v nemeckej spoločnosti zdvojnásobí počet starých ľudí. Stále menej mladých bude pracovať na stále viacej starých a bude treba zarobiť na dôchodky. Nemecko v roku 2050 stratí 12 miliónov obyvateľov. To je viac ľudí než koľko ich zahynulo vo všetkých krajinách v prvej svetovej vojne. V budúcnosti sa boj o rozpočet bude týkať hlavne dôchodkov a miest v domovoch dôchodcov. Výrobcovia detskej výživy sa už začínajú preorientovávať na výrobu diétnych produktov pre seniorov.
V Nemecku je 14,2 milióna jednočlenných domácností. Viac žien ako mužov, viac ľudí vzdelaných než robotníkov. Každým rokom sa zvyšuje počet tých, ktorí kráčajú životom sami. Individualizmus kultúry singlov a patologická neschopnosť k akýmkoľvek záväzkom majú ničivé demografické následky.
Už pred sto rokmi predpovedal sociológ Max Weber spoločnosť, ktorá bude poznať už len „nábožensko-etický zmysel snahy o zárobok“. „Odborníci bez ducha, pôžitkári bez srdca. Toto nič si nahovára, že dosiahlo nikdy predtým nevídaný stupeň rozvoja ľudstva.“
Nemecký ex-prezident Rau povedal: „Keď nevieš odkiaľ prichádzaš, nemôžeš ani vedieť, kam ideš.“ Pre stále menej rodičov je dôležité predávať svojim deťom hodnoty, ktoré boli pre nich zásadné. Nechcú už svoje deti ovplyvňovať (vychovávať), najmenej nie vo viere, v ich presvedčení, v ich hodnotách. Ďaľší ex-prezident Herzog sa pýta: „čo deťom ponúkame okrem preplnených výkladných skríň?“
Súčasní tridsaťroční slobodní ľudia budú v starobe veľmi opustení. U toho, kto má deti a vnukov aspoň občas zazvoní telefón. Dnes si ťažko dokážeme predstaviť, ako to bude vyzerať za niekoľko desaťročí, keď táto spoločnosť slobodných ľudí zostarne a bude vyžadovať starostlivosť. Vtedy skončí sranda.
Európa potrebuje elity, ktoré sa stanú vzorom a dovedú rodičov k tomu, aby mali deti namiesto, aby rodina žila bez nich. Viac než 40% vysokoškolsky vzdelaných ľudí v Nemecku nemá deti. Na západe krajiny sa 30% párov rozhodne nemať deti. Nemecko ide veľkou rýchlosťou priamo proti stene. Dolnosaský Cloppenburg je kraj s najvyšším počtom detí. Príčina hojnosti detí v tomto regióne je v malom počte zamestnaných žien.
Na nemeckom trhu práce dochádza k prevratu, v porovnaní s ktorým bola priemyselná revolúcia úplne neškodná. Z dnešného deficitu novorodencov sa zajtra stane deficit uchádzačov o prácu. Inzeráty s požiadavkou na mladých dynamických pracovníkov budú patriť minulosti. Podniky budú musieť v budúcnosti pracovať so zamestnancami, ktorých majú teraz, lebo dorastu bude stále menej.
Európa bude mať čo nevidieť obrovské množstvo dedkov a babiek, ale žiadne vnúčatá. Požehnaní budú tí, ktorí budú môcť stráviť pokojnú starobu v mikrokozme svojej vlastnej rodiny.
„Vo svete zvierat by sme už dávno boli odsúdení k vyhynutiu“, píše vydavateľ FAZ Frank Schirrmacher. Tak nejako vyzerá koniec srandy. A preto: milujte sa a ploďte deti! Dnes sa deti odsúvajú kvôli kariére, novej kuchyni, autu, dovolenke.... Pritom dieťa je oveľa väčšia zábava ako 98% všetkých kariér, nových kuchýň, áut, dovoleniek....
Toto je pár faktov z nemeckého prostredia. Nemci boli vždy o nejaký ten kúsok pred nami. Takže poslušne cupitáme za nimi v tejto kultúrno – spoločenskej samovražde. Lebo je to v podstate tak, ako povedal Andrej: „kto nechce mať deti, nech ich nemá“.
