A môže byť stokrát nespokojný, aj tak musí byť spokojný. A to je v každej vláde bez ohľadu, či je červená, modrá, zelená, hnedá alebo niečo „medzi „bežo a bordo“. Náš, zatiaľ posledný, minister zdravotníctva má o to väčšiu smolu, že dva roky pôsobil ako „dvojka“ na ministerstve. Viem o tom niečo. Tiež som to zažil a poviem úprimne, niet čo závidieť „dvojke“, najmä ak je z inej strany ako minister.
Nemienim polemizovať o kandidátoch na ministra. Nedáva to žiaden zmysel. Stačí si spomenúť na skutočnosť, že máme v roku 2015 v poradí už štrnásteho ministra. Tento počet by mal v štandardnej demokratickej krajine vystačiť na viac ako 50 rokov, a to aj v prípade, že prvý minister bol vopred volený len na dva roky a posledný má ešte rok pred sebou. Teda priemerná životnosť ministra zdravotníctva je v SR dva roky. Kreslo ministra zdravotníctva, a opäť budem citovať jedného z ministrov zdravotníctva, ministra, ktorý ako jediný absolvoval dve funkčné obdobia raz uviedol, že „kreslo ministra zdravotníctva je niečo medzi elektrickým kreslom a latrinou“.
Trefné prirovnanie, ktoré musí odradiť každého triezvo rozmýšľajúceho človeka od myšlienky prijať kreslo ministra zdravotníctva na tak krátke obdobie ako je nasledujúcich dvanásť mesiacov. Parlamentné voľby sú za dverami a bolo by hazardom aj pre najväčšieho dobrodruha si na to horúce kreslo sadnúť zvlášť ak je oboznámený s chaosom, ktorý v Slovenskom zdravotníctve vládne. Zdravotníctvo podľa predsedu vlády dopláca na predošlé reformy pravicových vlád. To nie je pravda.
Chyby legislatívy sú zmeskou protichodných rozhodnutí viacerých vládnych garnitúr i politických zoskupení. Naše zdravotníctvo a to najmä jeho špičky, sú neskutočne spolitizované. Rozprávať o odbornej nezávislosti je na smiech. Zmeny ako zavádzanie, rušenie, znovu zavádzanie výmenných lístkov, zavádzanie poplatkov, rušenie poplatkov, úpravy poplatkov, umožnenie tvorby zisku zo zdrojov povinného zdravotného poistenia, výnimky z platenia odvodov pre občanov SR poistených v zahraničí, možnosť reexportu liekov a iné zákonné chyby pochádzajú z dielni viacerých politických garnitúr a je len veľmi ťažké rozhodnúť, čo je väčšou chybou.
Rezort zdravotníctva dopláca na nepretržité zmeny legislatívy, ktoré sú často protichodné, stále častejšie sa do legislatívy zavádzajú vyslovene chybné rozhodnutia a vôbec alebo len veľmi zriedkavo sa do legislatívy zavedú skutočne zmysluplné právne úpravy. Na výpočet všetkých chýb systému chýba dostatok času, chuti a často aj vôle.
Zdravotnícka legislatíva, ale až v novom funkčnom období, vyžaduje „veľké upravovanie“ orientované na odstránenie zbytočných a spresnenie potrebných ustanovení, orientované na zrovnoprávnenie všetkých zúčastnených v systéme od financovateľov, konzumentov po poskytovateľov, potrebuje reálne, ale nie virtuálne financovanie a presné vymedzenie toho, čo možno za reálne zdroje verejného zdravotného poistenia vykonať, ale nie toho čo by sa malo za nereálne zdroje zabezpečiť, lebo potom si to odnesú najmä zdravotné sestry nedôstojným odmeňovaním, ktoré ich vyháňa za prácou nedôstojnou ich vzdelaniu a nadobudnutým zručnostiam do ekonomickej emigrácie.
Systém poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale aj ochrany zdravia potrebuje transparentnosť, reorganizáciu, vyváženie medzi rôznymi formami vlastníctva a reálnu, nie virtuálnu, solidárnosť v zdravotnom poistení. Nastal čas pre široký konsenzus a vytvorenie uceleného a jednotného zdravotníckeho zákona. Naši zdravotníci si ho po štvrťstoročí tápania zaslúžia!
MUDr. Peter Ottinger
predseda zdravotnej sekcie SDKÚ – DS
Diskusiu o našich návrhoch môžete s nami viesť aj na našej stránke na Facebooku.
Podporte článok na vybrali.sme.sk.
