Monkovou dolinou za kamzíkmi

Uuuuf, to bola cesta. Až doteraz som netušil, akými cestami necestami nás povozí autobus, kým sa dostaneme z Popradu do Ždiaru - Strednice. Pred tromi týždňami sme si mysleli, že tá odbočka v Ždiari a následné stúpanie až ku vleku, bola vodičova iniciatíva, no dnes sme pochopili, že je to oficiálna zastávka. Skôr by sa patrilo napísať, že som pochopil, lebo pokiaľ ja som sa snažil silou vôle udržať autobus na ceste, priateľka vedľa mňa pokojne driemala. Našťastie, na konečnej v poriadku vystupujeme a túra za kamzíkmi sa môže začať.

Písmo: A- | A+
Obrázok blogu

Ponuka na dnešný deň je bohatá, no cieľ je jasný - Monkova dolina.

Obrázok blogu

Pred necelým mesiacom sme tu mali zamračenú oblohu, no dnes je krásne slnečné počasie s pár stupňami pod nulou. Dediny pod nami sú ešte zahalené v hmle...

Obrázok blogu

...no nad Belianskymi Tatrami je krásna modrá obloha. Ešte niekoľko panoramatických záberov a klesaním sa môžeme vydať k rázcestiu pod Ptošovskými Turňami.

Obrázok blogu

Za sebou nechávame na dlhšiu dobu posledné známky civilizácie. Reštauráciu, ktorá je v tejto skorej predpoludňajšej hodine zatvorená a vysoké drevené koly, pri ktorých nevieme odhadnúť, na čo slúžia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Okolitá tráva a nižšie porasty sa belejú srieňou. Pre nás to znamená, že nasledujúce, miestami zľadovatené, metre zdolávame aj za pomoci turistických palíc.

Obrázok blogu

Chodník sa kľukatí pomedzi množstvo vývratov. Máme pocit, že za každým sa skrýva nejaká krvilačná šelma, takže si ani neuvedomujeme, ako sa naša chôdza zrýchľuje.:-)

Obrázok blogu

Dnom doliny sa popri potoku dostávame k prvému rázcestiu. Od neho stúpa vozová cesta spočiatku mierne, neskôr sa však profil trasy stáva čoraz strmším. Stúpanie sťažuje aj od mechanizmov rozbahnená cesta.

Obrázok blogu

Tá neskôr prechádza do úzkeho chodníka. Priesekmi medzi stromami máme možnosť vidieť masív Belianskych Tatier. Chvíľami je okolie ožiarené slnečnými lúčmi, no väčšia časť doliny je v tomto rannom čase v tieni.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu

Konečne sa dostávame nad hornú hranicu lesa. Nádherné výhľady na obec Ždiar a na Ždiarsku brázdu nás nútia obzerať sa za seba.

Obrázok blogu

Vápencové skaly sú v týchto častiach dosť klzké, opatrnosť je na mieste. Jeden skalný prah je istený aj reťazami. Vzhľadom k vlhkosti a popadanému lístiu prídu vhod. Konečne do doliny začínajú dopadať slnečné lúče.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu

Hôľna časť je už takmer celá oslnená. S napätím očakávame, kde sa objavia kamzíky. Vymieňam si objektívy, nech som na ne pripravený. Priateľka ma medzitým zanechala niekoľko metrov za sebou. Gestikuláciou mi dáva najavo, aby som sa toľko nešmochtal, lebo už nejaké vidí.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu

Pridávam do kroku, čo asi desaťčlenné stádo zaregistruje a behom sa odo mňa vzďaľuje. Dúfam, že tam vyššie ešte nejaké ostali.

Obrázok blogu

Krátky odpočinok a pohľad za seba. Zatiaľ čo nad Ždiarom je jasno, poľská strana sa topí v hmle, z ktorej vytŕča masív Troch korún, okolo ktorého sme včera v Prielome Dunajca prechádzali.

Obrázok blogu

To je ono! Na toto som čakal. Misia je splnená. Ani nie desať metrov od nás sa pasú, či skôr prizerajú, ďalšie kamzíky.

Obrázok blogu

Jeden z nich „bojuje“ s malým smrekom. Keď ma zbadá, bezočivo mi vyplazuje od čučoriedok zafarbený jazyk.

Obrázok blogu

K ďalším na ľavej strane sa snažím dostať čo najbližšie. Aj keď ma vidia, nemajú zo mňa strach.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu

Polhodinové fotostretnutie končím záberom na túto krásavicu. Do Širokého sedla nám ostáva už len pár desiatok metrov.

Obrázok blogu

Minule to tu bolo prepchané ľuďmi. Teraz tu okrem nás niet živej duše. Na obed využívame celý stôl.

Obrázok blogu


Ja si pre istotu najprv spravím ešte niekoľko panoramatických záberov. Už sa párkrát stalo, že som jedenie uprednostnil pred fotením a obloha sa medzitým zatiahla.

Obrázok blogu

Dnes nič podobné nehrozí. Na poľskej strane je kopovitá oblačnosť, no tá sa vzďaľuje severným smerom.

Obrázok blogu

Po výdatnejšom oddychu a prehodení pár slov s dvojicou, ktorá medzitým dorazila do sedla, pokračujeme serpentínami po strmšom svahu.

Obrázok blogu

Časť chodníka do Kopského sedla je akoby vystrihnutá z indiánskych filmov.

Obrázok blogu

Z najvyššieho miesta túry – Vyšného Kopského sedla – začína chodník klesať. Hoci koncom minulého mesiaca sme sa tu v niektorých miestach brodili snehom, dnes tu po ňom ostalo iba zopár fliačikov.

Obrázok blogu

Pohľad na Košiare a Bujačí vrch nás sprevádza až do Kopského sedla.

Obrázok blogu

V ňom sa trasa náučného chodníka končí. Pokračujeme po modrej značke vedúcej z Tatranskej Javoriny do Tatranských Matliarov.

Obrázok blogu

Pri spätnom pohľade vidno väčšiu časť cesty zo Širokého sedla. K oblohe sa zľava týčia Muráň, Nový, Havran, Ždiarska vidla a Hlúpy.

Obrázok blogu

Pred nami sa leskne hladina Veľkého Bieleho plesa.

Obrázok blogu

Príjemným klesaním sme o chvíľu pri drevenom altánku, nachádzajúcom sa kúsok od neho…

Obrázok blogu

…a po pár metroch aj pri jeho hladine

Obrázok blogu



Skutočnosť, že sa blížime k jednému z najmalebnejších tatranských plies nás ženie dopredu. Ani nie o päť minút sme pri brehu Trojrohého plesa. Hoci nevyniká rozlohou, o jeho kráse sa to povedať nedá.

Obrázok blogu

Cez kosodrevinu schádzam až k jeho južnému okraju odkiaľ vidím celú panorámu Belianok na jeho hladine.
Teraz sa v čase vrátime o tri týždne nazad a miesto k Chate pri Zelenom plese zídeme k Chate Plesnivec.

Obrázok blogu

Opäť míňame rázcestník pri Veľkom Bielom plese a po zelenej značke klesneme na Rakúsku poľanu, ktorá je charakteristická veľkým množstvom vápencovej kveteny, z ktorej sa tu v letnom období šíri príjemná vôňa.

Obrázok blogu

Úzky, ale dobre viditeľný chodník sa vinie pomedzi lúky a skupinky stromov. Slnko tejto časti Tatier pridáva na kráse.

Obrázok blogu

Kde-tu ešte vidieť jedny z posledných, do diaľky žiariacich modrých kvetov Horca luskáčikovitého.

Obrázok blogu

Pomaly začínajú pribúdať smreky a my sa vnárame do lesa. Po silnom vetre je tu niekoľko vyvalených a popílených stromov.

Obrázok blogu

Strmou serpentínou zbiehame k Chate Plesnivec, ktorá je vsadená pod obrovské Skalné vráta. Časovú rezervu využívame na skoršiu večeru. Pri jednom stole spoznávame Jána Budaja v hlúčiku debatujúcich ľudí. Asi ich neoslovilo posledné referendum, keď práve tu trávia dnešné popoludnie.

Zvyšná časť túry do Tatranskej Kotliny vedie prevažne lesom bez možnosti vzdialenejších výhľadov do okolia. Pri Belianskej jaskyni ohrdneme ponukou poľskej dopravnej spoločnosti a k návratu domov využívame autobus popradskej SAD-ky.

Roman Ozorák

Roman Ozorák

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som milovník hôr, vášnivý turista a popritom amatérsky fotograf. Zoznam autorových rubrík:  Súkromné,  Nezaradené

Prémioví blogeri

Jana Čavojská

Jana Čavojská

31 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

36 článkov
Marcel Rebro

Marcel Rebro

340 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

775 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu