V poslednom období prišlo v názoroch značnej časti slovenského obyvateľstva k posunu smerom k nálepkovaniu rôznych spoločenských skupín, k zvýrazneniu ich negatív a k oslabeniu empatie a ústretovosti voči nim. Konštatuje to výskumná správa, ktorú pod názvom Zaostrené na extrémizmus vydal ku koncu roka 2017 Inštitút pre verejné otázky. Alarmujúce je tiež zistenie, že liberálnu demokraciu označilo za blízku hodnotu len 36% opýtaných a až pre 29% je to hodnota vzdialená (Bútorová, Gyarfášová, 2017). Vyššia miera xenofóbie a oslabenie pozitívneho postoja k demokracii sú vodou na mlyn extrémisticky ladených skupín. Najzraniteľnejšou skupinou obyvateľov, je v tejto oblasti mládež a mladí dospelí.
Podľa Macháčka (2013) približne 18% mladých vo veku 15-25 rokov súhlasí s ideami ultrapravice, 12% cíti voči nim odpor a 68% súhlasí s niektorými ich myšlienkami. Podľa Pétiovej (2017) sa s extrémizmom stretlo až 66% mládeže vo veku 12-17 rokov v školskom prostredí. Z toho 5,6% sa s ním stretávalo často. Častejší bol u chlapcov, študentov stredných škôl. A konečne, príklon mladých k myšlienkam ultrapravice je možné sledovať aj vo výsledkoch parlamentných volieb 2016. Mladí ľudia volili najčastejšie politické strany Ľudová strana Naše Slovensko (ĽS NS) a SaS (Velšic, 2016). Ľudová strana naše Slovensko otvorene hlása nenávistné postoje voči migrantom a Rómom a implicitne spochybňuje demokratické inštitúcie (Lukšík a kol., 2018).
Rizikovou skupinou podliehajúcou extrémistom sú predovšetkým mladí ľudia sklamaní vo vzťahu k aktuálnej politickej elite, ktorí prejavujú malé pochopenie pre parlamentnú demokraciu (Štefančík, 2013). Táto generácia je navyše formovaná novými médiami a sociálnymi sieťami, čo je prostredie prirodzene naklonené konšpiračným teóriám, rôznym historickým skratkám a polopravdám (Lukšík a kol., 2018). Čím môžeme prispieť k tomu, aby bola mládež odolnejšia voči manipulatívnemu vábeniu extrémisticky orientovaných skupín?
1. Poskytujme mladým dostatok jasných informácií o extrémizme
Veľkou výhodou extrémistov je, že väčšina občanov nemá jasnú predstavu o tom, čo extrémizmus v celej svojej krásne predstavuje. O extrémizme sa hovorí často a v rôznych kontextoch. V predstavách ľudí na Slovensku je najčastejšie spájaní s agresivitou a násilím často skupinového charakteru (37%), netoleranciou a nenávisťou voči nositeľom bližšie nedefinovanej inakosti (27%), rasizmom, nacionalizmom, xenofóbiou, presvedčením o nadradenosti bielej rasy (22%) (Bútorová, 2017). Ale to sú všetko len symptómy tejto choroby napádajúcej demokraciu. Jej hlavným cieľom je odstránenie demokracie.
Politologický termín extrémizmus označuje ,,protisystémový postoj, vychádzajúci z krajne vyhrotenej ideológie, ktorý spochybňuje a deštruuje existujúci demokratický systém fungovania spoločnosti a útočí na systém základných práv a slobôd“ (Kotvanová, 2013, s.19). Extrémisti zastávajú v určitej oblasti vyhranené, nekompromisné politické postoje nezlučiteľné s fungovaním demokratického systému. Ich presadenie sa, by znamenalo koniec demokracie. Postupujú premyslene a na dosiahnutie svojho cieľa využívajú všetky dostupné prostriedky, vrátane tých, ktoré zákon prestupujú (Vegrichtová, 2013).
Pred extrémistami je potrebné mať sa na pozore, napriek tomu, že vyzerajú neškodne. Koncepcia boja proti extrémizmu (2015, s. 5) nás varuje: ,,Historická skúsenosť s nacistickým a komunistickým totalitným režimom dokazuje, že nepriatelia demokracie dokázali využiť demokraciu a nástroje, ktoré im ponúka (slobodu prejavu, zhromažďovacie a združovacie právo) na získanie moci formálne legálnou cestou, ktorú následne zneužili na zavedenie opatrení, ktoré v praxi znamenali odstránenie samotnej demokracie. “ Že to tak naozaj bolo, dokumentuje výrok Hitlerovho ministra propagandy J. Goebelssa, v ktorom sa chváli tým, ako šikovne prevzali nacionálny socialisti v Nemecku moc: ,,Prišli sme do Ríšskeho snemu, aby sme sa vyzbrojili zbraňami demokracie z jej arzenálu. Stali sme sa poslancami Ríšskeho snemu, aby nám weimarská ideológia pomohla sama seba zničiť.“ (tamtiež).
2. Hovorme o význame demokracie pre našu spoločnosť, nielen o jej problémoch
Extrémisti vidia príčinu problémov spoločnosti v jej súčasnom riadení. Podporujú v ľuďoch pocit nespokojnosti a prezentujú sa ako starostlivá babička, ktorá sa o občanov postará. Pritom sú to vlci, ktorí sa necítia byť viazaní demokratickými zákonmi a nerešpektujú iný názor. Naša demokracia má nedostatky. Je potrebné o nich hovoriť a riešiť ich. Ale pokiaľ nehovoríme aj o jej pozitívnych stránka a význame, a naopak neustále vyzdvihujeme klady predošlých politických režimov, vytvárame názorové prostredie otvorené šíreniu sa extrémistických ideológií.
Zároveň, jedine porozumenie princípom demokracie a ich hodnote pre spoločnosť, môže viesť k pochopeniu ohrozenia, ktoré extrémizmus predstavuje, rozpoznávaniu jeho vplyvov a snahe aktívne sa im brániť. Za základy demokracie sa označuje (Vegrichtová, 2013, s. 14):
suverenita ľudu,
vláda ľudu pre ľud a ľuďom,
pri rozhodovaní dodržiavanie princípu plurality (pluralita politických subjektov, voľby ako vyjadrenie plurality záujmov),
princíp konsenzu väčšiny (vláda, ktorá v danom čase zodpovedá prevládajúcej predstave obyvateľstva o najvhodnejšej forme vlády),
princíp podriadenia sa menšiny väčšine, avšak ochrana menšiny,
vláda na obmedzený čas,
rovnoprávnosť a rovnocennosť rozhodujúcich,
sloboda ohraničená dodržiavaním práv a slobôd ostatných,
princíp vylúčenia násilnej vlády,
princíp práva na odpor,
úcta k ľudským a občianskym právam (ktoré sú obsiahnuté v Listine základných práv a slobôd).
3. Nebuďme povrchní pri posudzovaní extrémistov a ich prejavov
O extrémistických skupinách sa vo všeobecnosti dozvedáme najčastejšie z televízie, následne z dennej tlače, internetových stránok a rozhlasu (Šrámek, 2013). Pretože médiá potrebujú zabezpečiť svoju sledovanosť, hľadajú šokujúce informácie. S vyhranenými činmi extrémistov sa v nich stretneme často. Extrémistu si potom predstavujeme ako pouličného výtržníka, asociála, rasistu, ktorého je ľahké na prvý pohľad rozoznať od ,,slušného“ občana. Ak sa dotyčný ,,extrémista“ oblečie do obleku, nebude hovoriť priamo o násilí a namiesto rasizmu začne hovoriť o nespravodlivej ochrane práv jednej skupiny občanov na úkor slušných ľudí, stane sa politickou alternatívou. Mnoho extrémistov si túto skutočnosť dobre uvedomuje a naučili sa ju majstrovsky využívať, píše Charvát (2007).
Je naivné predstavovať si pod extrémistami len páchateľov rasovo motivovaných trestných činov. Čím ďalej častejšie ide o na prvý pohľad konformne vyzerajúcich občanov, ktorí šíria myšlienky nezlučiteľné s princípmi demokracie.
Počítajme s tým, že v praxi pravicovo-extrémistických skupín sa v súčasnosti používa model spolupráce, v ktorom registrovaný politický subjekt disponuje podporou neformálnych skupín (futbalových chuligánov, polovojenských organizácií) alebo subkultúr. Tie mu môžu svojim aktivizmom pomôcť zabezpečiť potrebnú podporu voličov pri presadzovaní politických a ideologických cieľov. Na Slovensku sa sila neoficiálnych skupín ukázala napríklad v júni 2015, pri organizácii protestu Stop islamizácii Európy. Ten si síce do istej miery privlastnil politický subjekt ĽSNS, ale hlavný podiel na organizácii a propagácii malo neregistrované zoskupenie Akčná skupina Vzdor, či dokonca slovenskí a českí futbaloví chuligáni (Struhár, 2016).
4. Učme deti rozlišovať pravdivé a skreslené informácie a odmietať ,,hejtovanie” a internetových ,,trollov”
Veľký podiel na zvyšovaní sa protirómskych a proticudzineckých nálad majú stereotypizujúce mediálne obsahy, ktoré sa následne rýchlo šíria internetom, najmä cez sociálne siete, prostredníctvom okamžitých reakcií používateľov (Štefančík, 2013). Zastaviť vysokorýchlostné šírenie sa poloprávd a skreslených informácií je nemožné. Jediné riešenie je naučiť sa od mladosti kriticky myslieť, teda rozlišovať hodnotu a význam prijatých informácií.
Špecifickým typom manipulácie internetovej komunikácie, voči ktorému je potrebné vedieť sa brániť (odmietnuť ho, či nahlásiť administrátorovi stránky) je ,,hejtovanie” a ,,trolovanie”.
,,Trollovanie” je posielanie provokatívnych, neslušných, alebo nepodstatných príspevkov do on-line diskusných fór, chatov alebo blogov. Internetových ,,trollov” využívajú ako súčasť konkurenčného boja firmy, lobistické skupiny, politické strany. Až 72% mladých si takého správanie nevšíma, alebo ho akceptuje ako prejav slobodnej vôle.
,,Hejtovenie” je nenávistné správanie na internete. ,,Hejter” zverejňuje statusy, komentáre, videá, či fotiek, ktoré sú kritické až hanlivo zamerané voči určitej skupine obyvateľov. Až 76% mladých sa voči ,,hejtovaniu” zachová pasívne a to napriek tomu, že im prekáža. Ako jediným nevadí mladým prívržencom ĽS NS. Týto zároveň venujú sledovaniu spoločensko-politického diania na internete najviac času (Velšic, 2016).
5. Majme na deti a žiakov čas a venujme sa ich problémom a problémikom, majme vo výchove láskavý prístup i hranice
Nižšie uvádzam najčastejšie faktory, ktoré môžu podľa Schubarta (2000, citovaný podľa Štefančíka, 2013) u mladého človeka viesť ku sklonom k politickému extrémizmu. Predchádzajme im. Ak ich zachytíme, riešme ich.
osobná skúsenosť sociálneho vylúčenia počas detstva a v období dospievania (v rodine, v skupine rovesníkov, alebo v škole),
rigidný, inkonzistentný a konfliktný štýl výchovy,
skúsenosti s násilím v detstve,
individuálne akceptovanie násilia,
problémové správanie vo voľnom čase,
deviantná orientácia na uzavreté skupiny,
tlak okruhu priateľov prispôsobiť sa ich videniu sveta,
problémy v škole, záškoláctvo,
vysoké nároky okolia spojené súčasne so strachom zo zlyhania,
orientácia na konzum pri malej šanci presadiť sa,
frustrácia z vlastného spoločenského statusu,
nekritický pohľad na seba samého pri nízkom sebavedomí.
Náchylnosť podľahnúť zjednodušeným populistickým názorom majú ľudia, ktorí inklinujú k nedemokratickým, autoritárskym praktikám a zároveň možno u nich pozorovať prvky autoritárskej osobnosti. ,,Autority, inštitúcie a roly vnímajú rigidne a svet chápu ako miesto plné ohrození.“ (Gallová Kriglerová, Kadlečíková, 2012). Tieto vlastnosti sú ovplyvniteľné výchovou.
6. Buďme sami takí, akú chceme mať nasledujúcu generáciu
Nezverejním žiadnu novinku, ak napíšem, že oveľa viac ovplyvníme dieťa svojim správaním a postojmi ako informáciami, odmenami a trestami. Preto budeme zbytočne investovať čas do formovania mládeže vo veciach postojov k extrémizmu, pokiaľ sa názory značnej časti slovenského obyvateľstva posúvajú ku xenofóbii, stereotypnému a nálepkujúcemu vnímaniu iných.
Pravicoví extrémisti stavajú svoju ideológiu na rozdieloch medzi rasami, náboženstvami, alebo národnosťami. Gallová Kriglerová a Kadlečíková (2012) skúmali vzťah Slovákov k menšinám a uvádzajú že: ,,Keby extrémistické skupiny postavili svoju rétoriku na nerovnosti rôznych skupín obyvateľstva a na obmedzovaní ich práv, je možné sa obávať, že za určitých okolností môžu nájsť podporu verejnosti.“ Z výskumu týchto autoriek vyplýva, že v súkromnej oblasti vnímame cudzincov a menšiny približne rovnako. Ľahšie by sme ich tolerovali vo svojom meste, susedstve, alebo ako spolupracovníkov, ale už menej ako súčasť rodiny, alebo keby sme mali prijať ich krv transfúziou. Uvedené autorky ďalej píšu: ,,Na všeobecnej úrovni sú cudzinci a menšiny prijímaní relatívne dobre. Ak však skúmame postoje verejnosti hlbšie, zistíme, že tie sú sýtené predsudkami a stereotypmi i obavami, ktoré vyplývajú z nedostatku informácií o menšinách a cudzincoch.“ (tamtiež, s. 9). Vo vzťahu k Rómom často podporujeme reštriktívnu politiku, napriek tomu, že popiera základnú rovnosť práv tejto menšiny a je otvorene diskriminačná (napr. obmedzenie reprodukčných práv, spoločné vzdelávanie slovenských a rómskych detí).
Užitočné materiály a webové stránky
Rodičov a učiteľov sprievodca pravicovým extrémizmom. Inštitút pre medzikultúrny dialóg, 2015. ISBN 978-80-970915--2-1. Dostupné na: <http://www.ipmd.sk/wp-content/uploads/2015/06/sprievodca-pravicovym-extremizmom.pdf>.
Nepodporujem extrémizmus a rasizmus. Edukačná brožúra. Inštitút pre medzikultúrny dialóg. Dostupné na: <http://www.ipmd.sk/na-stiahnutie>.
Bulletin o podobách pravicového extremismu (nejen) v České republice. Člověk v tísni, 2008. Dostupné na: <http://www.chceteho.cz/content/wp-content/neonacek_c41.pdf>.
Metodická príručka multikultúrnej výchovy. Šoltésová K. a kol., 2009. Nadácia Michala Šimečku, Dostupné na: <http://www.nadaciamilanasimecku.sk/sk/publik%C3%A1cie/metodick%C3%A9-pr%C3%ADru%C4%8Dky/multi-kulti-na-%C5%A1kol%C3%A1ch.html>.
www.beznenavisti.sk
www.syndromrom.sk
www.diskriminacia.sk
http://www.ipmd.sk
http://www.zabudnuteslovensko.sk
Autorka: Zuzana Murínová, učiteľka
Grantová podpora:
Príspevok mohol byť napísaný vďaka finančnej podpore Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie v rámci projektu Kvalita života a uplatňovanie práv dieťaťa v ústavnej starostlivosti, č. FPXN4QWXS6.
Použitá literatúra
BÚTOROVÁ, Z. 2017. Názorový a hodnotový profil slovenskej verejnosti v čase vzostupu extrémizmu. In Zaostrené na extrémizmus. Výskumná štúdia. Bratislava : Inštitút pre verejné otázky, 2017. ISBN 978-80-89345-66-3. s. 27-36.
BÚTOROVÁ Z., GYARFÁŠOVÁ, O. 2017. Názorový a hodnotový profil slovenskej verejnosti v čase vzostupu extrémizmu. In Zaostrené na extrémizmus. Výskumná štúdia. Bratislava : Inštitút pre verejné otázky, 2017. ISBN 978-80-89345-66-3. s. 13-26.
GALLOVÁ- KRIGLEROVÁ, E., KADLEČÍKOVÁ, J. 2012. Verejná mienka v oblasti pravicového extrémizmu. Verejná správa. Bratislava : Nadácia otvorenej spoločnosti, 2012. ISBN 978-80-89571-0-1.
CHARVÁT, J. 2007. Současný politický extremismus a radikalismus. Praha : Portál, 2007. ISBN 978-80-7367-098-6.
KOTVANOVÁ, A. 2013. Podhubie extrémizmu na Slovensku o svetle najnovších výskumov. In Sociálna prevencia. Bratislava, NOC, 2013. ISSN 1336-9679. Roč. 8, č. 2, s. 19-22.
LUKŠÍK, I. a kol. 2018. Vplyv vzorov na radikalizáciu, extrémizmus a pozitívnu občiansku angažovanosť detí a mladých ľudí v detských domovoch. In Križovatky IX. Vychovávajme príkladom. Zborník príspevkov z konferencie (v tlači).
MACHÁČEK,L. 2013. Vzťah slovenských občanov a mládeže k pravicovému extrémizmu. In Pravicový extrémizmus a mládež na Slovensku. Brno : Tribun, 2013. ISBN 978-80-263-0516-3. s.37-89.
PÉTIOVÁ, M. 2017. Prejavy extrémizmu v školskom prostredí z pohľadu žiakov základných škôl. Bratislava : Centrum vedecko-technických informácií SR, 2017. ISBN 978-80-89354-79-5.
STRUHÁR, P. 2016. Vývoj neoficiálnej pravicovo-extrémistickej scény na Slovensku od roku 1989. In Rexter časopis pro vyskum radikalismu, extremismu a terorismu. ISSN 1214-7737. roč.14, č.1 s. 1-43.
ŠRÁMEK, Ľ. 2013. Postoj mládeže k prejavom extrémizmu. In Pravicový extrémizmus a mládež na Slovensku. Brno : Tribun, 2013. ISBN 978-80-263-0516-3. s. 191-211.
ŠTEFANČÍK, R. Teoretické východiská výskumu politického extrémizmu. In Pravicový extrémizmus a mládež na Slovensku. Brno : Tribun, 2013. ISBN 978-80-263-0516-3.
VEGRICHTOVÁ, B. 2013. Extremismus a společnost. Plzeň : Aleš Čeněk, 2013. ISBN 978-80-7380-427-5.
Velšic, M. 2016. Mladí ľudia v kyberpriestore. Šance a riziká pre demokraciu. Bratislava : IVO, 2016: ISBN 978-80-89345-59-5.
Koncepcia boja proti extrémizmu na roky 2015 - 2019 [online]. [cit. 2017-11-10]. Dostupné na: <https://www.minedu.sk/koncepcia-boja-proti-extremizmu/>.
