Správa WEF o rodovej rovnosti mapuje situáciu v 156 krajinách sveta a štyroch oblastiach života: politike, ekonomike, zdravotníctve a vzdelávaní. Podľa nej viaceré štúdie a prieskumy preukázali, že pandémia mala výrazne negatívnejší vplyv na ženy, lebo stratili zamestnanie vo väčšej miere ako muži. Dôvodom je, že sú častejšie zamestnané v oblasti služieb a tento sektor bol pandémiou najviac zasiahnutý. Druhým dôvodom bolo zatvorenie zariadení sociálnej starostlivosti a škôl. A sú to práve ženy, ktoré museli prevziať oveľa väčšiu časť starostlivosti o deti, seniorov a chorých. Graf nižšie ukazuje, že z dôvodu starostlivosti o rodinu (family pressures) v najvýraznejšie miere pociťovalo stres viac žien ako mužov.
Napriek tomu, že pracovný trh pomaly ožíva, ženy nachádzajú prácu vo viacerých odvetviach pomalšie a zriedkakedy obsadzujú vedúce pozície. Navyše, v oblastiach, ktoré ponúkajú perspektívne „pozície budúcnosti“ (cloudové technológie, IT inžinierstvo, dátová analýza a umelá inteligencia) majú ženy veľmi stále slabé zastúpenie.
Téma tzv. rodovej rovnosti nie je len otázkou spravodlivosti. Krajiny, ktoré dosahujú najlepšie výsledky v odstraňovaní týchto rozdielov patria k najrozvinutejším – majú fungujúce ekonomiky, sociálny systém a právny štát a tým pádom lepšie podmienky na poskytovanie vysokej kvality života svojim obyvateľom. Obdobie pandémie je preto príležitosťou si uvedomiť, že téma rovnosti príležitostí pre mužov a ženy v našej spoločnosti nemá byť o ideológii, ale o hľadaní politík na zlepšenie kvality života v našej spoločnosti.
Ako správa uvádza, aj keď v oblasti vzdelávania a zdravia sú globálne rozdiely medzi mužmi a ženami takmer zmazané, ženy stále čelia prekážkam v oblasti rovnosti príležitostí v zamestnaní/ekonomike a v politike. Miera nerovnosti medzi pohlaviami je najhoršia v oblasti politiky. Zastúpenie žien v parlamentoch je vo výške 26 % a na ministerských pozíciách len 22 %. Oblasť s druhými najväčšími rozdielmi je ekonomika, t.j. príležitosti na trhu práce. Aj keď počet žien na pozíciách s vyššou odbornosťou stále narastá, vo vedúcich pozíciách je žien stále málo (27 %) a rozdiely vo finančnom ohodnotení sú odstraňované len pomaly.
Správa WEF však zároveň ponúka riešenia na odstránenie týchto nerovností:
podpora investícií do sektora zdravotnej a sociálnej starostlivosti
rovnaký prístup k rodičovskej dovolenke a opatrovateľskej starostlivosti
politiky na odstránenie rodovej nerovnosti príležitostí na trhu práce
rekvalifikačné programy špeciálne pre ženy
spravodlivé praktiky pri výberových procesoch a kariérnych postupoch.
Tieto odporúčania by si mali zobrať za svoje obzvlášť vlády krajín post-komunistických krajín, ktoré napriek 30-tim rokom budovania demokracie a trhovej ekonomiky v tomto ohľade skoro trojnásobne zaostávajú za krajinami Západnej Európy. Mali by sme si všetci pritom uvedomiť, že práve systematickými krokmi na odstránenie týchto nerovností môžeme spomaliť aj „odliv mozgov“ - mladých ľudí či odborníkov, ktorí právom túžia po dobrých pracovných a životných podmienkach, ktoré nachádzajú v krajinách západne od nášho regiónu. Korelácia rodovej rovnosti a vyspelosti ekonomík je totiž z rebríčka jasná. Island sa už po 12-ty krát umiestnil na prvom mieste, nasledovaný Fínskom, Nórskom, Novým Zélandom a Švédskom. Nasledujú krajiny západnej Európy, kde by sa nerovnosti mali odstrániť za 52 rokov a Severná Amerika, kde potrebujú už len približne 62 rokov. Východná Európa a Stredná Ázia zaostáva za zvyškom Európy – tu nás čaká približne 135 rokov systematickej práce. Blízky Východ a Severná Afrika majú naďalej najhoršie výsledky, keďže len 31 % žien je tam ekonomicky aktívnych.
Pandémia každopádne všetky snahy spomalila a od dosiahnutia stavu rovných príležitostí nás vzdialila o jednu celú generáciu. Na Slovensku by sme preto mali vynaložiť maximálne úsilie, aby sme ženám a matkám pomohli zvládnuť toto náročné obdobie a vytvorili podmienky pre ich rýchly a úspešný návrat z domácností do profesného života.
Jana Shepperd, OZ Rodičia
