Aj kvet bol z rosy stvorený,
Aj nám bol ako dar z neba rozdaný,
Len sa započúvam do tónov organa,
A začnem hneď na papier verše vytvárať.
Lebo keď počujem tie piesne nebeské,
Ktoré sú ako pierka anjelské,
Vidím svet živou farbou pokrytý.
Melódia sa tu rúti všetkými smermi,
A mne sa z toho hlava múti.
A znie to ako v jaskyni obrovskej,
Či v chráme studenom,
Ako keby som pred oltár kráčala v snehobielom.
No a stými kvetmi,
Čo som spomínala,
Rosou pokropené,
Vidím, že všetky sny môžu byť do bodky naplnené.
Len tak píšem,
Lebo vnímam okolie.
Z mojich okien totiž vidno na more,
A na šíre polia narcisov,
Ktoré vo mne prebúdzajú dušu slávnych umelcov.
Pritom vzdávam úctu veľkému Bachovi,
Za stvorenie Tokáti a Fugi.
Tie tóny rozzvučali moju múzu,
Počúvali so mnou úžasnú hru organu.
A moje prsty,
Napísali o citoch,
Ktoré rajcujú práve mojou rozbúrenou mysľou.
