Náhly dejový zvrat

Písmo: A- | A+

Dlho som premýšľala, či je dobrý nápad túto báseň uverejniť. Je totiž, tak trochu, extravagantná. Možno je to báseň, ktorá sa snaží zachytiť jeden z problémov vysokej rozvodovosti na Slovensku a vôbec vo svete. Či je to však naozaj tak, musí posúdiť každý sám. Potom mi však vskrslo v hlave, že knihy a zbierky básní, nielen súčasných poetov a prozaikov, sú plné zvláštnych, nadčasových, miestami až vulgárnych vecí. Tak prečo nepridať niečo im podobné? Možno sa nakonci aj zasmejete. (Podotýkam, že koniec básne sa nijako nespája s mojou osobou.)

 

Vieš mi sľúbiť pestrosť kvetov,

vieš mi sľúbiť žiaru hviezd?

Vieš mi dať aj to čo nemáš,

vieš mi dať to posledné?

To, čo sa snúbilo s anjelmi v nebi

bývalo v pekle,

a pekelné bráni čo sa len búrili

zaviali nešťastie láske.

Vieš mi teda sľúbiť nehu

aj napriek tým prekážkam?

Čo sa teraz rútia svetom

a šmátrajú nám po vreckách?

Mocné čary, ako boli, v staroveku Bohovia,

kázali nám ostať spolu

už len kvôli rodinám.

Vieš mi teda poslať z neba

objatie na zohriatie,

čo mi bude pripomínať

naše vzácne vzplanutie?

Pýtam sa tak veľa preto,

lebo nie som jediná,

čo si našla zlého muža

a teraz ho preklína.

Po čase však vidím jasne

kde sa stala chybička,

bola to len moja vina

a to, že som lezbička.

 

Skryť Zatvoriť reklamu