Bežné a najčastejšie pomoci, ktoré sa im ponúkajú sa dajú rozdeliť na tieto tri druhy:
1. Život vznikol pôsobením náhody a aj choroba je spôsobená náhodným rozložením, ktoré ovplyvňuje genetická danosť, prostredie v ktorom človek žije, jeho strava, psychické dispozície a podobne.
Takéto materialistické vysvetlenie však neprináša trpiacim žiadnu alebo veľmi krátkodobú útechu. Nedávajú utrpeniu zmysel. Po chvíli sa opäť vynoria tie isté nezodpovedané otázky. Človek cíti, dúfa, že existuje odpoveď, ale takáto ho neuspokojuje. A hlavne neodstráni bolesť a trápenie.
2. Všetky choroby a trápenia sú riadené Bohom, jeho Vôľou a všetky sa nakoniec nadobro obrátia. Trápenia sú vlastne milosti od Boha, ktorými ľudí skúša. Skúša jeho vieru a oddanosť Bohu. Ak človek vytrvá, tak ho čaká život večný v rajských záhradách Božích.
Vysvetlenie ide o kúsok ďalej, oproti materializmu, pretože utrpeniu dáva zmysel. Veriacemu sa však vynárajú nové, možno ešte pálčivejšie otázky. Tieto smerujú k spravodlivosti Božej a znejú asi takto:
„Prečo si Boh vybral na utrpenie práve mňa?"
„Ja chodím každú nedeľu do kostola, snažím sa žiť príkladne. Sused chodí po krčmách, bije ženu a deti a jeho choroby obchádzajú. Prečo?"
„Prečo musí trpieť malé dieťa, ktoré je ešte nevinné?"
„Ako ukáže batoľa, že vie žiť, keď zomrelo už po niekoľkých dňoch života? Dostane sa do toho istého Raja ako ja, ktorý som pretrpel 50 rokov života? To nemôže byť spravodlivé!"
„Chorobu, ktorú mi Boh milostivo nadelil pokorne prijímam, ale nič sa nedeje! Stav sa mi ani po niekoľkých rokoch nezlepšuje, ba práve naopak, sa mi zhoršuje!"
Na všetky tieto otázky sa bežne odpovedá nejakým vhodným citátom, najčastejšie z Biblie. A hľa, trpiacemu sa uľaví, ale opäť iba na chvíľu! On cíti, že Boh je spravodlivý, a že tieto odpovede nie sú pre neho riešením. Navyše nahlodávajú jeho vnútorné presvedčenie o jedinom Spravodlivom. Odpovede neuspokoja preto, lebo vyžadujú slepú vieru v niečo, s čím sa vnútro človeka nemôže stotožniť ani pri najlepšej vôli. Slepú vieru vyžadujú preto, lebo slová Syna Božieho a prorokov boli ľuďmi pozmenené, buď z nevedomosti alebo úmyselne zo zištných dôvodov. Vykladajú sa ľudským spôsobom, stratili tým na pravdivosti. Už nie sú čistou Pravdou, ale obsahujú iba väčšie, či menšie zrnká Pravdy. Už nedokážu liečiť a hory prenášať.
3. „Je to moja karma, ktorú musím prijať." „Horoskop pri mojom narodení mi predurčil tieto trápenia." „Veštica mi vyveštila, že dostanem túto ťažkú chorobu."
Takéto a podobné zdôvodnenia idú zdanlivo najďalej, lebo nie sú ohraničené ani cirkevnou vierou, ani materializmom. Obyčajne však tiež neuspokojujú, pretože ľudia vzdychajú: „Ach, to je moja karma." Pretože sa ľudia pýtajú: „Prečo som sa narodil práve s takýmto zlým horoskopom?" Alebo: „Spolužiak sa narodil presne v ten istý deň ako ja a on takéto trápenia nemá." Pretože sa pýtajú: „Ako to len tá veštica mohla vedieť?" „Prečo bolo práve pre mňa pripravená toto postihnutie?" Rady sú iba povrchné a prijímajú sa tiež iba povrchne, bez vysvetlenia otázky: „Prečo je tomu tak?"
Takéto a podobné sú základné pomoci, ktorých sa ľuďom dostáva. Prípad od prípadu sa samozrejme vyskytnú rôzne ďalšie odtiene, ktoré idú do tisícov rôznych riešení.
Otázky, ktoré sa pritom vynárajú v trpiacom človeku sa často nevyslovujú nahlas, lebo sa bojí výsmechu, odsúdenia, či straty svojej viery. A človek sa tak často trápi sám vo svojom vnútri.
Na Zemi žijú ľudia s rozličnými názormi. Tí najpovrchnejší si z takýchto otázok nerobia nič. Iba nadávajú na všetko a všetkých okolo seba, zvaľujú vinu na iných: na lekárov, ktorí nevedia všetko liečiť; na znečisťovateľov prostredia; poľnohospodárov, ktorí pestujú nezdravé potraviny; na rodinu, kolegov, ktorí im idú neustále na nervy; na prácu, ktorá ich nebaví; na šoféra, ktorý ich zrazil. Vo všeobecnosti na hocikoho a hocičo iné, len nie na seba!
Sú tu však aj ľudia, ktorí hľadajú riešenia svojich životných otázok. Väčšinou sa však uspokoja s riešeniami uvedenými vyššie. Títo nešli veci dostatočne na koreň a postačujú im aj plytkejšie vysvetlenia a zdôvodnenia. Samozrejme nemôžu byť skutočne šťastní, lebo život nepostihli úplne pravdivo. Život ich za to raní im nepochopenými spôsobmi.
V bolesti a trápení sa človek ľahšie otvorí a hľadá. Hľadá skutočné príčiny svojho stavu. A nájsť môže iba ten, ktorý skutočne hľadá. Ten, kto odporuje, riešenie nenájde, lebo sa mu uzatvára. Ten, ktorý hľadá povrchne, nájde povrchné riešenia. Ten, ktorý hľadá poctivo, iba ten nájde skutočne účinné riešenia. To je zákon, ktorý sa nedá obísť - zákon akcie a reakcie, ktorý platí rovnako vo fyzike, ako aj v ľudskom živote.
---
V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim vysvetliť priamo jasne a jednoducho príčiny nemocí a postihnutí. Ponúkané riešenie je nasmerované priamo proti človeku, požaduje od človeka činnosť, duchovný pohyb. Pretože bez práce nie sú koláče. Preto vysvetlenie nedokážu prijať, alebo nechcú prijať niektorí ľudia: Leniví, preto, lebo by museli vyjsť zo svojej lenivosti. Povrchní, preto, lebo už majú svoje riešenia a keby ich chceli zmeniť, tak by museli prehodnotiť niektoré základy svojej viery o ktorých si myslia, že sú pevné, pravé a nemenné. Týmto dvom skupinám vlastne ani nasledovné riadky nie sú určené. Sú určené tým, ktorým čiastočné riešenia už nestačia. Tým, ktorých trápenie tak pritlačilo, že sú ochotní a schopní prijať aj iné, pre nich doposiaľ zvláštne alebo neprijateľné názory. Tým, ktorí už nechcú ísť húfne cestou väčšiny, ktorá viditeľne nevedie ku šťastiu. Meniť názory, ktoré človek zastáva aj desaťročia nie je obyčajne jednoduché, ale niekedy niet iného riešenia a pomoci.
Za prvé a najdôležitejšie: Boh je spravodlivý, je to Spravodlivosť sama. Akékoľvek vysvetlenia a poučenia, ktoré túto spravodlivosť popierajú alebo obmedzujú nepochádzajú z Božej vôle. Ich základom kedysi mohla byť Vôľa Božia, ale dnes je prispôsobená vôli človeka, teda pokrivená. Človek má spravodlivosť vštepenú vo svojom vnútri, v duchu a preto ju neustále hľadá a je na ňu taký citlivý. Je mu samozrejmá. Preto sa mu priečia niektoré vyjadrenia, napríklad: „Rozdiely medzi ľuďmi tu na Zemi vám Boh vynahradí v nebi." „Choroby rozdáva Boh podľa svojho uváženia mladým, či starým. Odmenu za jej správne prijatie dostane človek v nebi."
Kde je tu znižovanie spravodlivosti Božej? Človek očakáva, že Boh bude k nemu spravodlivý až v nebi. Tu na Zemi mu pripisuje ľubovôľu alebo priamo nespravodlivosť, lebo inak nevie vysvetliť niektoré konania, ktoré pripisuje Bohu alebo jeho Vôli. Jednoducho povie s povzdychom: „To sú cesty Božie." Lenže, ak je Boh spravodlivý, tak nielen na nebi, ale aj tu na Zemi, lebo Boh nemôže byť polovičatý. Mýli sa teda človek, ak otvorene alebo skryte, v bolesti, či radosti Bohu pripisuje nespravodlivosť alebo ľubovôľu, aj keď to tak vždy nenazýva.
Kto je teda zodpovedný za trápenie, choroby, za osud, ktorý človeka postihol? Ak existuje spravodlivosť, tak zodpovedným za to všetko musí byť človek sám!
Za druhé: Čo si človek zaseje, to si aj zožne! Znamená to, že keď si človek na jar zaseje pšenicu, tak na jeseň zožne a musí zožať pšenicu a nič iné! Ak si na jar zasadí bodliaky, tak na jeseň bodliaky zožne, musí ich zožať a opäť nič iné! To je jasné každému.
Ak človek v živote zasieva okolo seba lásku vo svojich činoch, tak zožne od blížneho opäť lásku. Nič iné zožať nemôže! Ak človek zasieva závisť, tak stretáva ľudí, ktorí mu budú závidieť. Božie mlyny mu namelú spravodlivo to, čo zasial. To dobré rovnako, ako to zlé. Ale pozor! Zasejem zrnko a zožnem celý klas! Zasejem málo lásky, zožnem viacej lásky. Ak zasejem malú závisť, tak zožnem veľkú závisť. Preto platí: „Dobro vytvára zase dobro." „Zlo plodí zase zlo." Alebo: „Rob druhému to, čo chceš, aby on robil tebe." Aj fyzika už spoznala tento zákon, ako zákon akcie a reakcie. Keď udriem päsťou do stola, tak aj stôl udrie o moju ruku opačným smerom a bude to bolieť aj mňa.
Stvoriteľ nám milostivo poskytol túto Zem, aby sme sa v plodoch svojej činnosti naučili správne žiť. Prečo však kresťania nechcú prijímať Kristov výrok: „Čo človek zaseje, to aj zožne!" Prečo nechcú žať, to čo zasiali? Pretože im to pripadá ťažké a svoje hriechy chcú hodiť na niekoho iného. V tejto pohodlnosti si vyberajú zo slov Kristových iba niektoré časti a tie si vykladajú spôsobom pre svoje vlastné ospravedlnenie. A čo potom ďalší Kristov výrok: „Nevyjdeš odtiaľto, pokiaľ nezaplatíš do posledného haliera!"
Stvoriteľ votkal do stvorenia tento zákon, aby sme sa pomocou neho naučili správne žiť. Dal nám slobodnú vôľu a my sami sa máme rozhodnúť, čo chceme robiť: dobro, či zlo. Ale iba rozhodnúť čo zasejeme. Žatve sa vyhnúť už nemôžeme a nemôžeme si ju teda ani vyberať. Urodí sa nám presne to, čo sme kedysi chceli, ako sme žili. Podľa toho, čo žneme potom vieme, či sme robili dobré veci alebo zlé veci. Znamená to, že všetko to, čo nás stretáva malo pôvod v nás, v našom chcení, že sme si to sami zasiali. Stvoriteľ teda nerozhoduje, kto bude chorý, zdravý, šťastný, nešťastný, rozhodujeme si to sami. Zožaté trápenie však nie je trest, za to, že sme nežili podľa Božích zákonov, je to iba zákonitý výsledok nášho pekného, či nepekného snaženia. Je to milosť, ktorá nás učí: To, čo nás oblažuje robme aj naďalej a to, čo nás trápi, robiť prestaňme. Učí nás byť spravodlivými a dobrými ľuďmi.
Čo by mal teda urobiť chorý alebo postihnutý, aby sa vyliečil alebo aspoň pochopil svoj stav? Mal by hľadať vo svojom vnútri, kde je nespravodlivý voči okoliu, svojim blížnym a sebe, kde im ubližuje. Napríklad rakovina. Ako sa správa rakovinová bunka? Prestane spolupracovať s ostatnými bunkami na výstavbe nášho tela a začne robiť to, čo prospieva iba jej samej. Chce sebecky dobre iba pre seba a nie pre celok. Ako? Začne sa nekontrolovane množiť, rozširovať seba, bez ohľadu na požiadavky celku a vytvorí rakovinový nádor.
Ako si človek zasial rakovinu? Správal sa rovnako, ako bunka v tele! Človek je bunka spoločnosti. Človek sa prestal zaujímať o prospech celku - spoločnosti. Začal robiť veci, ktoré sú výhodné iba jemu, jeho rodine, jeho firme, jeho národu, bez ohľadu na ostatných, na celok. Stal sa vo vnútri sebeckým. Ak tento názor živil dlho, tak sa aj jeho telo, jeho telesné bunky, začnú správať podľa jeho chcenia a vznikne rakovina. Bunky tela opakujú správanie sa bunky spoločnosti, sú sebecké a bezohľadné. Aké je liečenie? Ak si človek prizná svoje pochybenie, ostro zmení svoje chcenia a chce skutočne napraviť všetko, čo pokrivil, tak sa môže zázračne uzdraviť. Čo sa aj v súčasnosti deje. Ak sa zmení iba čiastočne, tak aj jeho zdravotný stav sa môže zlepšiť iba čiastočne.
Iný príklad: Ženské problémy. Náš svet je v súčasnosti orientovaný materialisticky, teda hrubo. Žena je jemnejšia, citlivejšia a muž je hrubší. Svetu preto vládnu muži a ženy sú odstrkované a nedoceňované. Ony sa potom cítia ukrivdené a hnevajú sa na to, že sú ženy, na svoju ženskosť. Radšej by boli mužmi, lebo vidia, že tí to majú v dnešnom svete ľahšie. Iné sa chcú presadiť v mužských činnostiach a zamestnaniach, ktoré ale nezodpovedajú ich väčšej citovosti. Pri normálnom vývoji by samozrejme mali byť muži aj ženy cenené rovnako. Ženy by robili svoje citlivejšie činnosti a muži tie hrubšie a fyzicky ťažšie.
Ak si dnešná žena nenájde v živote svoje ženské miesto, ale hromží na nespravodlivosť osudu, na spoločnosť, tak časom bude mať zdravotné problémy so ženskými telesnými orgánmi. Vo svojom chcení odmieta ženskosť a jej telo robí to isté. Liečenie? Pozdvihnúť spoločnosť svojim pôsobením k jemnejšej a ušľachtilejšej činnosti, kde budú považované ženy aj muži za rovnocenných. Každá o kúsok podľa svojich schopností. Ak sa chce stať žena mužskou, tak poškodí spoločnosti aj sebe.
A ešte jeden úplne jasný príklad s fajčiarom. Fajčením fajčiar zamoruje vzduch nielen sebe a svojmu telu, ale aj svojim blížnym. Teda ich oberá alebo okráda o čistý vzduch. Ochorie mu teda orgán, ktorým prijíma vzduch, teda pľúca. Takýchto príkladov sa dá uviesť a nájsť veľmi veľa, stačí sa pozorne pozerať okolo seba.
Od začatia, až po prepuknutie choroby samozrejme uplynie istý čas a človek môže zabudnúť, že k takému niečomu nepeknému a bolestivému dal podnet. A čo ak od narodenia určite nedal k chorobe podnet? Alebo sa dokonca už s postihnutím narodil? Samozrejme aj tu musí byť spravodlivosť, ak nechceme nechať medzery alebo požadovať slepú vieru. A tak teda:
Za tretie: Človek nato, aby sa naučil správne žiť vo všetkých oblastiach, potrebuje viacej, ako jeden pozemský život. Ak má byť spravodlivosť, tak musí každý človek dostať rovnakú šancu, rovnaké dary, rovnaké danosti. Ak ale obmedzíme bytie človeka na jediný pozemský život, tak spravodlivosť nenájdeme. Pretože jeden sa narodí bohatý, druhý chudobný, tretí zdravý, štvrtý chorý, iný postihnutý. Každý má pri vstupe do pozemského života iné počiatočné podmienky. Jediné riešenie tejto nespravodlivosti je, že sa tu narodíme viackrát. Raz sa naučíme žiť v bohatstve, druhýkrát v chudobe, inokedy v zdraví a zas inokedy v postihnutí. Raz sa naučíme tvoriť umelecky, druhýkrát technicky, inokedy politicky a ešte inokedy budeme obyčajným roľníkom. Vždy presne podľa nášho skutočného chcenia a činov, ktoré z nás vyjdú. Pretože zákony sa nedajú oklamať predstieraním si niečoho, čo človek nie je. Ako nám v škole nestačí iba jeden školský rok nato, aby sme si osvojili všetky potrebné veci pre zvyšok pozemského života, tak nám nestačí iba jeden pozemský život nato, aby sme sa pripravili pre plnohodnotný život vo večnosti.
Na začiatku nášho vývoja sme samozrejme dostali všetci presne rovnako všetkých darov a talentov. Dnešné veľké rozdiely spočívajú v použití týchto darov. Ak niekto tisíc rokov svoje dary zveľaďoval, tvorivo a s láskou pomáhal ostatným, tak dnes samozrejme bude mať iný život, ako niekto, kto tých istých tisíc rokov zaháľal, prípadne škodil a rúcal, čo iní postavili. Preto dieťa nie je čisté a nevinné, to sa nám iba tak povrchne javí. Dieťa musí len telesne dozrieť pre súčasný pozemský život, aby sa mohlo plnohodnotne prejavovať. Dozreje okolo pätnásteho roku a vtedy sa ukáže, akým je skutočne človekom, teda nie čistým nepopísaným listom, ale osobnosťou so skúsenosťami z niekoľkých pozemských životov. Preto sa dieťa môže rodiť už s chorobami alebo postihnutiami.
Chybný predpoklad jediného pozemského života má pre nás ďalekosiahle následky: Nechápeme načo sme tu, stratili sme zmysel života, šomreme na nespravodlivosť Božiu, nevieme kam pôjdeme po pozemskej smrti a veľa ďalšieho. Príklonom človeka k materializmu samozrejme musel dospieť k tomuto predpokladu, lebo v každom živote máme iný mozog, ktorý si na minulé životy nepamätá. Väčšinou uznávame iba rozum, produkt mozgu a teda na iné prejavy minulých životov nedávame dôraz a podceňujeme ich. Vo všetkých pozemských životoch jedného človeka sa nachádza jeden a ten istý duch, jadro človeka. Tento sa prejavuje citom, srdečnosťou, bezprostrednosťou, tvorivosťou. Duch nesie pečať všetkých prežitých životov, ktoré sa v súčasnom pozemskom živote prejavujú talentom, danosťami, zásadami, príklonom k jednej alebo inej činnosti. Duch si ich pamätá, ale panujúci materialistický rozum ho potláča, pretože človek chce konať radšej rozumne, ako srdečne. Následky, ktoré ho zato postihujú mu však ukazujú, že takto to nie je správne, lebo šťastný nie je. Musí viac konať srdečne, ak chce byť šťastnejší.
Spravodlivosť teda existuje, to je moje presvedčenie, ktoré mi život potvrdzuje. Za Spravodlivosť treba bojovať, ale najmä vo svojom vnútri, aby som ja bol spravodlivý ku sebe, svojim blížnym a okoliu. Bojovať za Spravodlivosť voči ostatným, keď ja som nespravodlivý nemá zmysel.
Týmto článkom som chcel dať nahliadnuť aj iným ľuďom do stavby tejto Spravodlivosti, v súvislosti s chorobami a postihnutiami. Samozrejme článok je len hrubou stavbou. Ten, kto ju pochopil, môže svojou tvorivou činnosťou túto stavbu dobudovať do všetkých odtieňov, ktoré život poskytuje. Tomu, kto ju odmieta, pre jej chyby a neúplnosť, prajem, aby Spravodlivosť našiel cestou vlastnou. Môj názor nikomu nevnucujem. Kto chce, nech sa nad ním zamyslí a preskúma ho. Kto chce, nech ho nechá tak. Kto chce, nech urobí niečo iné, čo uzná za vhodné. Každý máme svoju slobodnú vôľu k rozhodnutiu.
Pre zhrnutie tu uvádzam ešte raz základné body tohto článku:
1. Boh je spravodlivý vždy a všade.
2. Čo si človek zaseje, to aj zožne.
3. Človek potrebuje viacej pozemských životov pre svoj úplný vývoj.
Na záver prajem všetkým tvorivým ľuďom dobrej vôle, aby našli svoju cestu k Božej Spravodlivosti a naučili sa ju žiť v celom svojom živote.
