Čo je to vôbec šťastie? Je šťastie mať veľa peňazí, krásny dom, auto,veľa žien, či mužov, byť hmotne dobre zabezpečený? Opýtajte sa takýchto ľudía uvidíte, že šťastní nie sú. Ak sú cieľom človeka iba hmotné statky, taksa k šťastiu nedopracuje. Maximálne zažije iba krátke šťastie, ak sa mupodarí dosiahnuť nejaký cieľ. Toto ale rýchlo pominie a človek je opäť hnanýk tomu, aby mal ešte viac peňazí, ďalšiu ženu, či muža, drahšie autoa to stále dookola.
Iní sa vrhajú na šport a chcú nájsť šťastie v ňom, či užvo víťazstvách alebo v samotnom adrenalíne, ktorý pri športe vzniká.K tomuto len toľko: Ak je moje šťastie pre iného nešťastím, tak to nie ješťastie pravé! A navyše omámenie z víťazstva trvá len tak krátko.Adrenalínovými športmi tiež nevytvárame pre ostatných niečo hodnotné, maximálneďalší adrenalín pre priaznivcov. Navyše sa často riskuje vlastný život, takmerpre nič za nič, iba pre chvíľku zdanlivého šťastia. Proti zdravému športu nemámnič, ale toho je dnes málo.
Ďalší hľadajú šťastie v takzvaných duchovných spoločenstvách,cirkvách, sektách a podobne. Spolu tu prežívajú prítomnosť Boha, PánaJežiša, Ducha Svätého, kozmickú energiu alebo ako sa to v takýchto kruhochnazýva. Opäť je to najčastejšie iba eufória z nekritického pritakaniajedného člena druhému, že oni žijú tým správnym bohumilým pravdivým životom. Problémyale nastanú, keď sú takíto členovia dostanú do styku s obyčajným životomzvonku. Podľa ich pochybenia buď vyjde najavo, že k iným ľuďom sa rovnako peknesprávať nevedia, že „nepriateľov" milovať nedokážu alebo žijú priamo dvarozdielne životy: Jeden „duchovný" v spoločenstve a druhý„materialistický" v práci a bežnom živote. Možností je samozrejme viacej,ale trvalé prežívanie šťastia tam obyčajne nie je.
Akoto, že keď sa stretnú viacerí ľudia v mene Božom, tak to voväčšine prípadov nevedie k trvalému šťastiu? Vedú k tomu asi dvehlavné príčiny: 1. To, čo prežívajú v spoločenstve nie je pravé uctievanieBoha, ale iba prispôsobenie si Vôle Božej svojim požiadavkám a slabostiam.Takáto široká cesta neumožňuje šťastie trvalé, lebo zahŕňa aj pochybenia.2. Materializmus v cirkvách a iných duchovným spoločenstvách.Materializmus vládne dnešnému svetu a duchovné spoločenstvá mu, žiaľ,neunikli. Príklad? Prikázanie: „Nezabiješ!" Bežne sa vykladá v zmysle: „Nezabiješhmotné telo iného človeka." Teda materialisticky. Prikázania sú však dávanéduchu človeka a preto majú oveľa širšiu pôsobnosť. Zabiť sa dá láska medzidvomi ľuďmi, dôvera v človeka, ubiť sa dajú vlohy v človeku a podobne.Teda sa vzťahuje aj na nemateriálne veci. Príkladov by mohlo byť veľmi veľa, ajna niekoľko prednášok.
Veľkú skupinu tvoria takí obyčajní, nie veľmi šťastní ľudia. Ak sa ichopýtate, ako sa majú, tak povedia niečo v zmysle: „Mohlo by to byť aj lepšie."Sú nespokojní a idú svojim životom ako s klapkami na očiach. Chodiado práce s nechuťou, nie preto, aby mohli vytvoriť nejaké hodnoty preiných, ale preto, aby uživili rodinu, aby si mohli splniť svoje prianiaa vášne. Spolužitie v rodine ich tiež neteší, hnevá ich svokra,manželka, deti, rodičia, či hocikto iný. Takíto ľudia sú zo svojim stavomviac-menej zmierení a už nehľadajú cesty, ako z neho vyjsťk niečomu lepšiemu a krajšiemu. Zabudli na tvorivosť, sú pasívni,netvoria nič krajšie a lepšie, sú netvoriví, leniví. Odovzdali sa do rúkosudu. Samozrejme, keď nechcú svoj osud riadiť, ten ich v živote doudiera,podobne ako rozbehnuté neriadené auto na ceste. Auto sa po chvíli zastaví samo,ale život nie, ten ide stále ďalej a samozrejme pozemská smrť mu nie ježiadnou prekážkou. Život je hnaný silou, ktorú možno nazvať prírodnou, kozmickoualebo Božou.
Materialistické hmotné statky, pudy, pokrivené uctievanie Boha, čilenivosť teda ozajstné šťastie neprinášajú. Je samozrejme veľmi veľa ďalšíchskupín, ktoré hľadajú šťastie inde: Niekto v alkohole, či drogách, iný vnadmernej práci, ešte iný v jedle, ďalší v hrách a tak ďalej.
Môže teda byť na tejto Zemi niekto naozaj šťastný?
Áno, môže! Cítenie človeka,ktoré ho za šťastím poháňa, sa nedá oklamať a vie, že takéto šťastieexistuje! Prenechali sme však vládu nad našim duchom materiálnemu rozumu anechali sa obmedziť v rozhľade. Z toho vznikli chyby, kvôli ktorým takmervždy volíme falošnú cestu ľahkého, povrchného a okamžitého šťastia. Rozhodujemesa radšej rozumne, teda sebecky, ako srdečne, teda pre dobro celku. Keďžematerializmus je na svojom vrchole, nič vyššie podľa neho ani neexistuje. Pretoaj ostatné prejavy človeka potláča, ako nereálne. Rozum pre svoje obmedzenienemôže pochopiť skutočné šťastie, lebo toto presahuje jeho rozsah. Toto môže pochopiťiba naše jadro, duch človeka.
Takže, ako na to? Treba si poctivo odpovedať na základné otázky životaa potom podľa takýchto poctivých odpovedí aj žiť! Samozrejme nič nejde zmeniťnaraz, ale pekne postupne, úzkou cestičkou nahor. Ostať iba rozmýšľaťo šťastí, nám vôbec nepomôže. Takisto nestačí byť dobrý a zbožný iba jednuhodinu v týždni, to je skôr pokrytectvo, ako reálna snaha o polepšenie sa.Poznanie sa musí ukázať aj v obyčajnom každodennom živote, v práci,v rodine, na ulici. Inak je nevyužité, je to zakopaná hrivna.
Odpovede čitateľa sa nutne nemusia zhodovať s odpoveďami autora.Rozhodujúce je, aby odpovede podrobil čitateľ skúške v živote, ktorá jepoctivá a trvá dostatočne dlho. Život mu sám ukáže, kde sa mýlil a čotreba v odpovediach ešte upraviť a opraviť. Ten, kto už svojeodpovede má a verí, že sú správne, súhlasiť nemusí vôbec. Možno mu tiemoje ostanú niekde v kútiku duše a ozvú sa, keď nastane správny čas.Nikoho nepresviedčam a nenútim, dávam to, čo vidím ako správne. Kto siz toho nevie nič zobrať, môže to kľudne nechať tak a odtoho odísť.
Takže základné otázky, ktoré si musí každý sám zodpovedaťa prežiť, ak chceme byť šťastní sú: Ktosom? Odkiaľ prichádzam? Aký zmysel má môj život?
Moja rada a odpoveď sú takéto: Som človek, ktorého jadro, duch,prišiel nevedomý z Raja na túto Zem, aby sa vyvinul na sebavedomého. Natejto Zemi si postupne nahrubo vyskúša svoju tvorivosť, lásku, čistotu aspravodlivosť. Po dokončení svojho vývoja sa vráti naspäť do Raja, kde buderadostne tvoriť a pracovať ako sebavedomý duch pre druhých a tým ajpre seba. Možnosti ducha človeka sú však tak rozmanité, že jeden pozemský životmu nestačí na celostný a dokonalý vývoj. Na Zemi sa preto narodí akočlovek veľakrát, aby rozvinul všetko pekné a potrebné, aby odložil všetkonepekné, čo si privlastnil. Podobne je to aj v škole, kde jeden ročníknestačí, aby sme dieťa pripravili na celý pozemský život. Materializmus vo vedea v cirkvách obmedzil žitie človeka iba na jeden pozemský života tým mu zobral jeho zmysel, zobral mu šťastie pri jeho napĺňaní.
Zmysel svojho života si môžem napĺňať, ale aj nemusím.V rozhodnutiach mám slobodnú vôľu. V následkoch svojich rozhodnutívšak už slobodnú vôľu nemám. Musím ich prijať, či chcem alebo nechcem, či súpríjemné alebo nepríjemné, pekné, či škaredé. Podobne ako keď kameň hodím dookna. Rozhodnutie o hodení je na mne. Následok, teda to, že sa okno rozbijevšak už zmeniť neviem.
Kto nenapĺňa zmysel svojho života, ten nemôže byť šťastný. Kto nechcebyť vo svojom živote naozaj spravodlivý, láskavý, čistý, tvorivý, ten šťastnýbyť nemôže. Pretože následkom jeho nespravodlivosti voči okoliu, je nespravodlivéjeho okolie voči nemu. Neláskavosť, či bezcitnosť voči svojmu okoliu spôsobujebezcitnosť okolia voči nemu samému. Nečistota v konaní alebo zastieraniesvojich zištných cieľov voči okoliu, prinesie to isté od okolia k nemu.Netvorivosť alebo lenivosť voči okoliu spôsobí, že okolie je voči nemu tiež lenivé.Platí teda: „Čo človek zaseje, to aj zožne!" „Čiň druhým to, čo chceš, aby oničinili tebe!" „Nečiň druhým to, čo nechceš, aby činili oni tebe!" a „Ktodruhému jamu kope, sám do nej spadne!"
Ak je ku mne okolie nespravodlivé, neláskavé, nečisté, lenivé, tak somsamozrejme nešťastný. Ak predpokladám, že Boh Stvoriteľ je vždy a všadespravodlivý, tak príčiny môjho nešťastia nemôžem pripísať niekomu inému,nemôžem ich hodiť inam, vždy ich musím hľadať iba u seba samého.Samozrejme, je tu aj rozmer času medzi príčinou a následkom.Nepríjemný následok, ktorý musím teraz znášať od svojho blížneho, som moholvytvoriť len nedávno alebo naopak veľmi dávno, niekedy v minulýchživotoch.
Aby sme mohli byť spravodliví, láskaví, čistí a tvoriví, takmusíme tieto pojmy dostatočne poznať a v živote ich používať, napĺňaťich. Napríklad, čo to znamená byť láskavý ku ostatným? Znamená to srdečnepomáhať svojim blížnym na ich ceste k poznaniua k plnohodnotnému životu, ktorý vedie nahor do Raja. Činiť im to, čoim skutočne prospieva. Nenechať sa pomýliť zmäkčilou láskou a nečiniťdruhým to, čo sa im páči, a tým im v skutočnosti škodiť.
Napríklad: Ak manželka neprávom manželovi vyčíta, či nadáva mu, ženeporiadne pokosil trávnik. Manžel sa môže zachovať dvojako:
1. Nahnevá sa a odvrkne manželke, že nech si to nabudúce urobísama, keď je taká múdra alebo niečo podobné. V tomto prípade je hneď oheňna streche. Platí tu: Kto do teba kameňom, ty do neho kameňom. Manžel sazachoval bezcitne, nemal lásku v srdci, nekonal srdečne. V takomtoprípade je dokonca jedno, kto mal pravdu alebo kto bol pravde bližšie.
2. Manžel s láskou v srdci prijme povedané. Rozruší ho to,lebo to nemusela byť pravda, ale môže reagovať úplne inak: „Ak totiž na mňadnes niekto nadáva, že som neporiadny, tak ja som tiež niekedy musel na niekohokričať, že bol neporiadny. Čo som si kedysi zasial, to dnes žnem." A možnosi vtedy spomenie: „Aha, minule som nakričal na syna, že si ani papierikz cukríka nevie po sebe upratať, že je taký neporiadny. A je možné,že ho práve išiel zobrať a ja som bol ku nemu nespravodlivý. On sa určite cítil tak isto, ako sa cítim dnes ja. Ale ja som mu povedal iba jedinú vetua od manželky počujem už aspoň desiatu!" Áno, aj to vporiadku: Človek sizaseje zrnko a zožne celý klas.
Ako sa má teda zachovať manžel k manželke? Ak bol manželneporiadny, tak si to vo svojom vnútri prizná. Ak aj nebol, tak si musípovedať: „To som bol kedysi aj ja taký nepríjemný voči ostatným. Takýto užnechcem byť!" Teda poučí sa z toho, čo mu v živote prišlo. K manželkesa má zachovať tak, ako by on chcel, aby sa k nemu zachoval niekto iný,keby naňho neprávom kričal. Povie jej teda s láskou v srdci: „Pozrimiláčik, viem že si toto od teba zaslúžim, pretože takýto som musel byť aj javoľakedy k niekomu inému. Vtedy som sial, teraz žnem. Plným právom mi tedatvoje výčitky patria, ale vieš, nie sú mi vôbec príjemné. Ja ich teraz žnem,ale ty si ich práve sadíš. Prosím ťa, skús si zasadiť niečo iné, niečo krajšie.Nechcem, aby si bola smutná, keď raz plody tejto sejby budeš musieť žať." Platítu teraz: Kto do teba kameňom, ty do neho chlebom. Manželka opäť môže reagovaťdvojako, podobne, ako manžel, ale to už je na nej, to už je jej vec. Manželsvoju časť pri riešení problému už urobil a to nielen pre seba, ale aj premanželku.
Jadrom riešenia je teda nehľadať chybu u druhého, ale vždy lenu seba. Chybu si priznať a blížneho na jeho chybu upozorniť. Chybyiba u seba hľadáme preto, lebo len u seba ich môžeme zmeniťa vzdať sa ich, ale u druhého na ne dosah nemáme. Taktiež preto, lebok takejto činnosti sme príčinu zadali v minulosti opäť iba my. Ako sazachovávate v takýchto situáciách vy? Ste so svojimi riešeniami spokojní?
Teraz niečo o čistote: Čo to znamená byť čistý k blížnym? Čistotaznamená jednoduchosť, priamosť, prostotu. Teda pred blížnym nemáme zahaľovaťa zahmlievať svoje úmysly. Samozrejme hlavne v takom prípade, keďúmysly sú nečisté, keď chceme získať voči blížnemu nejakú výhodu, vtiahnuť hodo konania, ktoré by sám dobrovoľne neurobil alebo ho chceme priamo oklamať.Platí to, čo povedal Pán Ježiš: „Vaša reč buď: Áno alebo nie. Čo je navyše, jeod zlého!"
Príklad na nečisté konanie: Môj nadriadený ma chce získať pre podporunejakého projektu. Spomenie výhody - lepší plat, zaujímavejšia práca, ajniektoré nevýhody - práca bude oveľa náročnejšia. Úmyselne však zamlčí nejakúveľkú nevýhodu, kvôli ktorej by som mohol projekt odmietnuť, napríklad budetreba písať veľmi podrobné správy z každej fázy projektu a táto prácabude ohodnotená slabšie. K môjmu nadriadenému sa mám zachovať podobne, akov predchádzajúcom príklade manželky a manžela. Ako mal však konaťnadriadený, aby ostal čistý? Asi je to každému jasné, napriek tomu, že tak konáiba málokto: Nič úmyselne nezamlčať a podstúpiť riziko môjho odmietnutia.
Prečo však väčšinou konáme nečisto a neúprimne? Prečo častoberieme za svoj výrok: „Účel svätí prostriedky?" Je to preto, lebo ignorujemezákon sejby a žne, pretože v našom materialistickom obmedzení neveríme,že takýto zákon funguje. Radšej veríme vo všetko odpúšťajúceho Boha, ktorýnechce ani našu nápravu alebo veríme vo vedu, ktorá zákon akcie a reakciena ľudské vzťahy nepoužíva a pripisuje im radšej náhodnosť. Pritom zákonsejby a žne je iba jedným z mnohých prejavov zákona akciea reakcie. Čo platí vo fyzike, to platí aj u ľudí, samozrejmev prispôsobenej forme.
Keď konáme nečisto a naši blížni nás podvedú alebo nám iba niečozištne podsunú, tak sme nešťastní a vidíme túto chybu iba na nich.U seba ju prehliadame, aj keď nás ovplyvňuje oveľa viacej a nečistosa správame k ostatným ľuďom často a bežne, bez toho, aby sme savôbec nad tým zamysleli. A čo vy? Ako sa staviate k čistote vy?
Posledná pripomienka je ku tvorivosti. Každý človek je jedinečnýa každý si na Zem prináša jedinečné dary, ktorými môže prispieťk rozvoju celku, samozrejme ak chce. Tvorivo konať znamená nájsť si svojepravé miesto v spoločnosti, nájsť si takú prácu, ktorá nás napĺňaa ktorou robíme radosť ostatným a pomáhame im. Ak robíme prácu, ktoránám je proti srsti a s nechuťou, tak sme si buď svoje miesto eštenenašli alebo ho nehľadáme alebo máme nespravodlivé nároky a chceli by smeniečo, čo si ešte nezaslúžime. Tvorivé môžu byť dnes takmer všetky dnešnézamestnania. Od zametača ciest, ktorý robí cesty čisté, cez pekára, ktorý pečiechutný chlebík, cez murára, ktorý stavia pekné domy, cez učiteľa, ktorý učípotrebné veci, cez vedca, ktorý objavuje nové zákonitosti prírodyk využitiu ľudstvom, až po premiéra, či prezidenta, ktorý spravodlivovedie štát.
Netvoriví sme vtedy keď rúcame, napríklad rozoštvávame kolegovv práci, zosmiešňujeme tvorivú prácu iných s tým, že ja by som tourobil lepšie. Netvoriví sme ale aj vtedy, keď nehľadáme východiskáz núdze alebo lepšie cesty, keď nariekame: „To sa nijako nedá." „S tým samusím len zmieriť." „Zbytočne sa budem namáhať.", a podobne. A čoprevláda vo vašom živote? Tvorivosť, či lenivosť?
Tvorivosť je pohyb ducha človeka správnym smerom, teda dopredu a nahorku Svetlu. Keď sa správne nepohybuje, tak žne plody svojho pochybenia -nešťastia a choroby. Príjemné plody múdremu človeku hovoria, čo má dobudúcna siať ešte viac. Nepríjemné plody múdremu človeku hovoria, v čomešte nekoná správne, čo u seba musí ešte napraviť. Hlúpy človek príjemnéplody zneužije na chvastanie, aký je dobrý a spravodlivý. Hlúpy človeknepríjemné plody neprijíma, lebo ich nechápe, zraňujú ho a trápia hoa hľadá ich príčiny v iných a na iných aj nadáva.
To, či budeme šťastní alebo nešťastní, máme plne vo svojich rukách.Podľa našej práce dostaneme jej zodpovedajúce koláče, či už sladučkéa chutné alebo horké a nechutné. Preto hor sa do práce! Nebuďme stálenešťastnejší, ale bojujme so sebou o svoje šťastie! Keď začnem ja, budempríkladom svojmu okoliu. Niektorí z okolia sa mnou môžu inšpirovať, odnich ďalší a ďalší. Jedine takto sa môže šťastie rozšíriť medzi viacejľudí. Buďme teda príkladní: vo svojej práci, doma v rodine a všade,kde vstúpi naša noha alebo naša myšlienka!
Tento návod je veľmi krátky, lebo mnohorakosť života je obrovská. Jeiba hrubou kostrou pre človeka, ktorý ak chce, si ďalšie časti stavby nájdesám, lebo: bez práce nie sú koláče a kto hľadá, ten nájde. Prajemčitateľovi šťastnú cestu!
Kto teda chce byť šťastný?
