Napadá ma jediná zmysluplná odpoveď: je rozumnejšie, keď sa niekto síce nepohodlne, ale aspoň nejakým tempom posúva istým vopred určeným smerom, ako keď sa niekto na perfektne pohodlnom kolese hýbe hore-dolu a stojí na mieste. A to je to, čo dnešná pravica robí – od grotesknej nejednoty pri kandidátovi na šéfa NKÚ cez kopu iných žabomyších vojen až po nespočetné množstvo kandidátov na prezidenta (v niektorých prípadoch nielen groteskných, ale až beznádejne trápnych).
Vážení páni Lipšicovia, Procházkovia, Balázsovia, Hrušovskí, Dzurindovci, Sulíkovci a všetci ostatní platformisti, novostranníci, prezidentskí kandidáti a iní vylepšovatelia kolesa:
Nikto od vás nečaká, že dávno vymyslené a overené koleso vylepšíte. Stačí ak ho niekto z vás skonštruuje a dá do chodu. Buďte takí láskaví a niekoho takého si spomedzi seba zvoľte/nájdite/vychovajte. A prestaňte už otravovať slovenskú verejnosť vašimi ego-trápnosťami, ktorých má každý súdny jedinec po krk. Nikoho dnes nezaujíma, či vaše koleso bude hrubšie, tenšie, viac alebo menej nafúkané prípadne kevlarové alebo hliníkové – radi by sme mali namiesto kotúľajúceho sa štvorca obyčajné funkčné koleso, ktoré ide jasnou cestou. To, že nám budete koleso prezentovať z rôznych uhlov pohľadu, vám nič nepomôže, toho už máme všetci po krk – čo zaváži oveľa viac je umenie dať obyčajné koleso vôbec dokopy. Ak na to nemáte, nerobte v bicyklovom obchode a choďte na politický dôchodok venovať sa rybárčeniu.
Ale v žiadnom prípade neskúšajte vybudovať svoj imidž na objavení kolesa, ktoré už všetci dávno poznáme – v prvom rade sa venujte jeho skonštruovaniu. Nezabúdajte, že sám to nezvládne nikto z vás, akokoľvek vysokú mienku o sebe má. To, že sa každý z vás pokladáte za vynálezcu kolesa, na tom naozaj nič nemení.
