Jednoducho výrok

Taq tento výrok som si prvý krát prečítal síce len v taqom časopisem, ktorý zaň ani moc nestojí, ale velmi ma zaujal. Prečo? Lebo ... Lebo vždy, keď si ho prečítam, taq viem, že je to ten najpravdivejší a jediný výrok, ktorý ma taqto oslovil. Asi si poviete taq, prečo ho ten chalan číta a stále sa k nemu vraciam? Lebo ... Proste sa to neda vyjadriť slovami.Dnes som bol s kamaratkou len taq v meste a pochopil som, prečo sa k tomu výroku stále vraciam. Len by som rád vedel prečo si to človek musí uvedomiť až taq neskoro. Pritom by to možno ani nenastalo keby... V triede máme dievča, ktoré sa nedá ani slovami opísať. Nie. Nie je taqa pekná, ale taqá - myslím, že sa to nedá ani opísať. Jeden jediný krát som spravil blbosť. Ale najväčšiu chybu môjho života. Pritom ani sám neviem, prečo som to spravil. A ona? Najprv nič. Odmietla ma. To ešte pochopím a nevyčítam jej to a ani nikdy nebudem. Ale preco. Prečo. Človek povie vtip. Človek spravi vtip. Obyčajný a nevinný. Ano mu pochopí a nič. Taq som to bral akože sa urazila a ospravedlnil som sa jej. Dobre všetko O.K. . A potom. Spravila taqú blbú a pritom krutú vec. Doteraz to nemôžem pochopiť to čo spravila a prečo. Ako môže byť niekto taqý krutý? Taq prečo??? Prečo si človek nemôže byť istý, kedy niekoho skutočne miluje? Ušetril by si veľmi veľa problémov. Ale potom by zase nebola láska o tom o čom je. O dávaní a prijímaní. Len prečo, že nikdy nevieme, kedy láska začína, ale vždy vieme, kedy končí?