Rozprávka o pocikanom Deziderovi

I stalo sa raz v predvečer Vianoc, že nad mestom zažiarila hviezda, ktorú samozrejme kvôli hojnému mestskému osvetleniu nikto nevidel a narodilo sa dieťa. Krásny, zdravý chlapček. Tým, že je zdravý si síce najprv lekári neboli istí, pretože si mysleli, že tento malý chudáčik má žltačku. O to náramnejšie šťastie prepuklo v príbuzenských kruhoch, keď zistili, že bol iba mierne pocikaný.Chlápä dostalo meno Dezider. ( Jeho rodičia nemali doma kalendár, ba ani hodnotnú knižku plnú detských mien, na ktorej zarábajú mnohé vydavateľstvá, i nazvali dietko podľa prastarého otca, ktorého matka bola zdá sa takisto bez fantázie. )Deziderko rástol ako z vody, ba vodu i často vylučoval, čo je však u bábätiek úplne normálny jav. Keď mal Deziderko 5 prišlo jeho rodičom toto pocikávanie už hádam aj trošičku divné, boli však radi, že je zdravý ,a že už ani deti na pieskovisku tak surovo nemláti, keď ho pošťancom nazývajú, i rozhodli sa, že počkajú, či tento problém sám nezmizne. Do Deziderkových siedmych rokov boli rodičia stále radi, že ich synček iné dedičné choroby, ako napríklad fenylketonúriu nepodedil, no starosti im robilo, že Deziderka zo školy späť do škôlky poslali, vraj kým sa neodnaučí plienky nosiť.I objavili však rodičia spôsob, ako i toto vyriešiť. Videli raz v televízii reklamu na vložky, ktoré riešili problémy s pomočovaním u starších dám, i kúpili ich aj Deziderovi.Tak Deziderko prešiel i celou základnou školou bez väčších problémov, ak samozrejme nerátame to, že každého, kto zistil jeho malé tajomstvo zmlátil do bezvedomia, čím sa na niekoľko rokov dostal do ústavu, kde začal objavovať sám seba i ľudí okolo. Rada by som napísala, že dievčatá, no tie sú slušné, takže v ústave sa nachádzali iba samí junáci.Tak Deziderko zistil, že ženy sú pre život absolútne nepotrebné.Stal sa z neho gay, čo jeho silne katolícky založení rodičia nezniesli. Otca mu zatvorili do blázninca, a matka odmietala žiť v neúplnej a synovým hriechom poznačenej rodine tak poprosila Boha, aby si ju vzal k sebe. Boh tak za pomoci kuchynského noža a matkinej ruky i učinil. Matka, sklamaná svojim potomkom prenechala všetok svoj majetok cirkvi.Dezider teda nemal rodičov a musel do 18 rokov zostať v ústave. Keď ho prepustili, jediným jeho imaním bol šváb, ktorého si počas dlhých chvíľ vycvičil. Nedostal ani peniaze, ktoré deti po vyjdení z ústavu väčšinou dostanú, pretože za ne boli zaplatené škody, ktoré svojim pomočovaním spôsobil (zničené matrace, plachty, obliečky, periny, podlaha...). Nemal ani partnera, bo kto by už len túžil po vzťahu s niekým, kto sa neustále pomočuje a smrdí?Tak zostal Dezider sám. Dúfajme, že nezistí priskoro, akú majú šváby krátku životnosť.Inšpirované Natálkou a Rozprávkami pre neposlušné deti :)