Chĺpok bol sám, sám ako maják na opustenom ostrove s funkčnosťou nula celá nula kokot.
Všetci odišli. Nadnárodná spoločnosť Gillete im sľúbila hory doly. A oni nechali svoje obliny a krivky, slabiny a tehličky a odišli za vidinou sviežeho pepermintového poblúznenia. Až sa ocitli v odtoku! V odtoku plnom hlienov a kúskov kože, špiny, prachu a zatratenia.
Chĺpok bol osamelý.
Túžil ísť za korporátnou mainstreamovou vidinou. Nuž, nevyšlo mu to.
Kvôli nepozornosti, nedôkladnosti a lenivosti ostal chĺpok neoholený.
Videl len celé chumáče svojich kamarátov ako sa bezstarostne šantia kdesi inde na krásnej teplej pazuche. Nevedel na ktorej konkrétnej paži, len vedel že sú šťastní.
Boli?
A ponaučenie z tejto bájky znie:
Keď sa cítime sami, že sme opustení,
nevieme v akých stokách sú ostatní.
