reklama

Naozaj na Islande nestretnete ani živú dušu?

Všetko má dnes už tri časti a tak som sa aj ja inšpirovala filmovým priemyslom a obdobne som pristúpila k mojej úvodnej sérií blogov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Trilógiu zavŕšim poslednými šiestimi bodmi, ktorými som vám chcela priblížiť Island a moje nazeranie na krajinu patriacu medzi jednu z mojich najobľúbenejších.

13.Island a intimita

Aj vy ste už čítali alebo počuli, že ak si chcete vychutnať skutočný kľud a samotu, máte navštíviť práve Island? “Nestretnúť ani živú dušu” nám prirodzene evokuje, že počet turistov a iných ľudí sa pomaly približuje k nule a možnosť sociálneho kontaktu sa znižuje na minimum.

Pravdivosť tvrdenia, že na Islande nestretnete ani živú dušu, výrazne závisí od toho, kde na Islande sa práve nachádzate. V Blue Lagoon, na povinnom okruhu Golden circle alebo pri vodopáde Seljalandsfoss to miestami vyzeralo ako pod Eiffelovou vežou v Paríži a to sa turistická sezóna na Islande ani nezačala. Obraz štyridsiatich Japoncov bezhlavo sa rútiacich z autobusu k vytúženému cieľu už nie je ani tu výnimkou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Do daného procesu vstupuje súčasne aj vaše vnímanie, koľko ľudí na jednom mieste považujete za primerané množstvo a koľko osobného priestoru potrebujete na to, aby ste sa cítili ešte príjemne. Existujú totiž ľudia, ktorým nie sú tesné ani pláže na Malorke alebo v Chorvátsku. Tí môžu mať na Islande pocit skutočného konca sveta a cítiť sa priam nebezpečne osamotení. Pre nás ostatných, ktorí osobný priestor v podobe kruhu s priemerom tri metre stále považujeme za intímny, je Island zasľúbenou krajinou.

Intimitu vnímam ako možnosť vychutnávať si prírodu bez toho, aby sa na vás niekto tlačil, možnosť súkromne a bez vyrušovania rozjímať nad tým, čo vidíte, v tichosti spracovávať vnemy a zážitky a možnosť urobiť snímky bez jediného človeka na fotke. Intimita v tejto podobe sa začína niekde od severnej časti Snaefellsnes a v oblasti Westfjordov, kde sa vám naozaj stane, že nestretnete jediné auto počas šesťdesiatich kilometrov. Obklopení nekonečnými plážami, vysokými kopcami a rozsiahlymi lúkami si zrazu uvedomíte, aký malý je človek v porovnaní s prírodou. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
(zdroj: pc photography)
Obrázok blogu
(zdroj: pc photography)

14.Vône a farby

Island špecificky vonia. Po síre, po prameňoch a geotermálnej vode, po zemi a piesku. Len niekoľko krajín má túto výsadu, že si ich zapamätáte nie len podľa toho, čo ste videli a čo ste zažili, ale aj podľa toho, čo ste v tej krajine cítili. Mne Island vonia. Je to špecifický a ťažko popísateľný súzvuk rôznych pachov, ktoré určite prvoplánovo nezaradíme medzi príjemné a je podľa môjho názoru úplne zbytočné a nepodstatné, porovnávať ich s vôňou takého Toskánska, holandských tulipánových plání alebo horským vzduchom v Alpách. 

Obrázok blogu
(zdroj: pc photography)
Obrázok blogu
(zdroj: pc photography)

Päťdesiat odtieňov hnedej. Príznačný názov pre fotografickú knihu o Islande. Pravdepodobne by nezaznamenala taký úspech ako už publikovaná verzia so sivou farbou, no nájsť dostatok materiálu by zabralo nanajvýš desať minút. Na prvý pohľad pôsobí Island veľmi fádne. Potom však otvoríte oči poriadne a nájdete množstvo rozmanitých farieb. Čierna, medená, modrá, žltá a aj zelená. Je pestrý a farebný, aj keď iným spôsobom, akým je zafarbená príroda u nás. Čierne lávové polia, všetko pokrývajúci zelený mach, voda fialovej farby a priezračné kryštáľovo modré ľadovce. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
(zdroj: pc photography)
Obrázok blogu
(zdroj: pc photography)

15.Islandské cesty

Ako spoznáte turistu, ktorý sa pohybuje len v okolí Reykjavíku? Vyznačuje sa tým, že má čisté auto. Potom, ako sa rozhodnete pre jednu z množstva požičovní sídliacich hneď pri letisku a vopred si objednáte auto, užite si pohľad nato, aké je čisté. Je vysoko pravdepodobné, že ho v podobnom stave už neuvidíte. Buď bude celé od blata alebo od piesku, závisí od počasia, ktoré vystihnete. V suchom období, aké sme na počudovanie zažili my, sa prachu nevyhnete a prach pokryje nielen vonkajšiu karosériu, ale vytvorí súvislú niekoľko milimetrovú plochu aj v jeho interiéri. Prach cítite pri dýchaní, často štípe v očiach, usádza sa na vašom fotografickom príslušenstve a je súčasťou vašej batožiny aj pri následnom vybaľovaní po dovolenke. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
(zdroj: pc photography)

Väčšiu časť islandského cestného systému totiž tvoria cesty štrkového charakteru. Cesta známa ako Ring Road vedie okolo celého ostrova. Má dĺžku približne 1300 kilometrov a je z veľkej časti vyasfaltovaná. Podobne sú na tom aj cesty v okolí väčších miest, v okolí Reykjavíku a na juhu Islandu, kde žije prevažná časť obyvateľstva a ktoré sú najčastejšími cieľmi turistov. Snaefellsnes a Westfjordy sú najlepším príkladom toho, ako sa Islanďania postupne snažia pridávať nové a nové úseky spevnených ciest. No asfaltové cesty sú v týchto oblastiach stále len príjemným spretrením a krátkym oddýchnutím od neustáleho nadhadzovania. Cesty sú tu úzke, strmé, niektoré so sklonom 16% a ohraničené len niekoľkými plastovými pätkami, plynule pokračujúce do prirodzeného okolitého terénu. Prvé dni je presúvanie sa autom mierne stresujúca aktivita. Hlavne ak stretnete oprotiidúce auto, tŕpnete, či nezoderiete podvozok auta alebo sa s ním poprípade niekde nezrútite. Po Nórsku sme už boli nato, kadiaľ môžu viesť cesty, relatívne pripravení, no tie islandské aj tak preskočili naše očakávania. Niektoré úseky sú zjazdné len s terénnymi autami s pohonom 4x4, načo vás vopred upozorní dopravné značenie.

Cesty 4x4, prejazdnosť ciest, ich uzávery, ďalšie podmienky na cestách, aktuálne počasie, web kamery a ostatné potrebné informácie nájdete na stránke Icelandic road and coastal administration konkrétne na stránke www.road.is, ktorú sme pri plánovaní ciest denne využívali.

Obrázok blogu
(zdroj: pc photography)
Obrázok blogu
(zdroj: pc photography)

16.Tankovanie

Vrelo odporúčame sledovať si stav benzínu v nádrži. Na Islande je mnoho miest, kde benzínovú stanicu nenájdete (aj keď nazývať dva stojany benzínovou stanicou je minimálne nadhodnotené). Na túto zvláštnosť poukazujú značky pri ceste. Môže sa vám ale ľahko stať, že si ju pre krásu, ktorou prechádzate, jednoducho nevšimnete. Čerpacie stojany nik neobsluhuje, nik od vás neprevezme platobnú kartu, často nie sú spojené so žiadnym wc alebo obchodom. Tankovanie aj potrebnú prestávku si teda musíte vopred naplánovať. Ak ste už natankovali a zistili, ako to funguje, môžete sa pobaviť na účet ľudí, ktorí túto skúsenosť ešte nemajú. Snažia sa totiž odhodlane natankovať, skúmajú prečo z hadice nič netečie, obzerajú sa, hľadajú pomoc. Ako väčšina z nás prídu na to, že na Islande sa najskôr za benzín zaplatí, určí suma, za ktorú chcete natankovať a až následne sa tankuje. Postup nie je vôbec zložitý, je len úplne odlišný od toho, ktorý nám je samozrejmosťou. 

17.Kúpeľná etiketa

Verejnú potupu vám ušetrí dôkladné osprchovanie sa pred vstupom do kúpeľov. V niektorých prípadoch na to dohliada (zväčša) pani, ktorej prísnemu oku neujde váš celkovo neprijateľný prehrešok voči kúpeľnej etikete. Áno, zvláštne zamestnanie a aj pocit kontroly pri tak intímnej činnosti, akou je sprchovanie. V istých prípadoch je živá kontrolórka nahradená vývesnou tabuľou zobrazujúcou všetky časti tela, na ktoré by ste nemali pri sprchovaní zabudnúť a ktorá vás výrazne nabáda k tomu, aby ste tak urobili. Minúť ju kvôli jej veľkosti určite nemôžete. Verejné kúpaliská a kúpele sú vyhrievané geotermálnou energiou, ich prevádzka je preto ekonomicky výhodná a vstupné je zväčša minimálne. Čo však neplatí o celosvetovo najznámejších islandských kúpeľoch Blue Lagoon – Modrá lagúna, ktoré sa nachádzajú uprostred lávového poľa a sú známe svojou zvláštnou farbou a liečivými účinkami. Cena vstupného sa pohybuje od 40 eur a kvôli všeobecnej obľube kúpeľov každým rokom rastie. 

Obrázok blogu
(zdroj: pc photography)

18.Hudba

Islandská hudba nie je len Björk, aj keď je jej hrdou a zaslúženou, celosvetovo známou reprezentantkou. Björk prešla vo svojej kariére niekoľkými hudobnými štýlmi a bola členkou viacerých hudobných zoskupení. Po rozpade toho posledného s názvom The Sugarcubes, začala Björk premýšlať o sólovej kariére, ktorá vyústila do podoby prvého sólového singla „Human Behaviour“ a jej prvého sólového albumu Debut z roku 1993. Kritici ho vychvaľovali, Björk za neho získala niekoľko cien, platinovú dosku a vyhrala dve kategórie v hudobných cenách Brit Awards. Od tejto doby vydala cca štrnásť albumov. Posledný s názvom Vulnicura z januára 2015 doplnila o akustickú verziu, album Vulnicura Strings vydaného koncom toho istého roku. Možno to bolo mojím vekom, prečo ma Björk v období jej najväčšieho úspechu neoslovila a v súčasnosti sa už nevieme nejako stretnúť, no cestu k islandskej hudbe som si aj napriek tomu našla. Túto oblasť som nestihla ešte detailne prebádať a určite nájdem v budúcnosti množstvo ďalších hudobníkov vhodných pre môj spotify, no chcem vám predstaviť dvoch, ktorí tam už pevné miesto dávno majú.

Sigur Rós, skupina, ktorá je definovaná ako post rocková, vznikla v roku 1994 a v podstate funguje až dodnes. Aj keď slová sigur a rós znamenajú v preklade víťazstvo a ruža, kapela je pomenovaná na počesť spevákovej sestry Sigurrós, ktorá sa narodila pár dní pred založením skupiny. Frontman skupiny Jónsi je známy svojim falzetom, hrou na bowed gitar – teda hrou na gitare pomocou sláku, slepotou na jedno oko a otvorenou homosexualitou. Bol členom viacerých zoskúpení, súčasťou dua s partnerom Alexom a taktiež sólovými aktivitami. Tvorbu Sigur Rós a Jónsiho si pravdepodobne spievať nebudete, sčasti kvôli použitej islandčine, sčasti kvôli Jónsim umelo vytvorenému jazyku Vonlenska. Meno jazyka je odvodené od piesne Von (nádej), kde bol prvýkrát použitý. Pri potlačenom texte však môže do popredia vystúpiť melodickosť a hudba samotná a napriek nezrozumiteľnosti je tvorba Sigur Rós príjemná na počúvanie a rozjímanie a podľa mňa sa neskutočne hodí ku krajine akou je Island.

O Sigur Rós a ich spevákovi Jónsim ste niektorí z vás pravdepodobne už počuli a možno o tom ani neviete. Je vysoká pravdepodobnosť, že patríte minimálne do jednej z fanušikovských skupín nasledujúcich seriálov. Tvrdenie, všechno už bylo v Simpsonech, sa opätovne potvrdilo a v dieli Sága o Carlovi (24.séria) sa Sigur Rós objavili hneď niekoľkokrát.

Mám pocit, že Game of Thrones posunul úroveň statusu fanúšika seriálu do úplne iného levelu. Byť súčasťou tohto kolosu, napísať pre seriál pieseň alebo sa v ňom objaviť, je pre umelca, ktorý je jeho fanúšikom, veľká pocta a výborná reklama.

Mumford & Sons z Islandu. Takéto prirovnania dostáva islandská indie folk skupina Of Monsters and Men. Podľa islandského vydavateľstva Record Records je táto skupina najväčším počinom od čias Björk a Sigur Rós. Ich celosvetová popularita prudko vzrástla po tom, čo sa v auguste 2011 pieseň Little Talks objavila v éteri filadelfského rádia 104.5. S debutovým albumom My head is an Animal zaznamenali následne niekoľko úspechov. Beneath the Skin je druhým štúdiovým albumom tejto päťčlennej skupiny z Reykjavíku. Ak by ste ich chceli vidieť, nemusíte cestovať ďaleko, tento rok sa predstavia na festivale Colours of Ostrava.

Je všeobecne známe, že počet umelcov na Islande je skoro „priamo“ úmerný počtu jeho obyvateľov. V praxi to asi znamená, že v každej druhej domácnosti je zastúpený hudobník, spevák, básnik, či maliar. Ak ste si náhodou nenašli z môjho výberu nič vhodné pre vás, skúste sa len v islandskej hudbe viac poobzerať. Jej rozmanitosť zaručuje rozsiahlu ponuku pre konzumentov rôzneho typu. Viď nasledujúci príklad, ktorý by mohol slúžiť aj ako podporný song pre Mariána, aj keď pesnička pojednáva o aktivitách iného druhu.

Po tejto ceste som sa cítila nejaká prázdna. V posledný deň mi začínalo dochádzať, že o dva dni budem už doma, vybaľovať kufre a prať. Také prízemné aktivity. Táto cestovateľská depresia je dôsledkom zhustených zážitkov, nových vecí, dojmov a vedomia, že vás doma čaká každodenná rutina. Ale o tom asi pravdepodobne cestovanie je, objavovanie nových krajín a miest, nových kultúr a následného pocitu, že sa toho nechcete vzdať. Island mi chýba.

Presne toto je pocit, ktorý príde, ak vás daná krajina očarila. Smútok, že odchádzate a silná motivácia naplánovať si ďalšiu cestu. Splnilo sa nám Nórsko, absolvovali sme Island. A čo s tebou Nový Zéland...?!

Dva predchádzajúce súvisiace články nájdete tu:

http://palai.blog.sme.sk/c/419710/island-je-in.html

http://palai.blog.sme.sk/c/423293/co-by-ste-este-mali-vediet-o-islande-a-v-bedekeri-to-nenajdete.html

Ďalšie fotky nájdete na mojom instagrame: https://www.instagram.com/gabrielapalai/

Gabriela Palai

Gabriela Palai

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Cestujem a fotografujem, spoznávam nové veci, zaujímavé miesta a krajiny. V súčasnosti žijem v zahraničí. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu