O tom, že SaS spravila vo svojej krátkej histórii viaceré faux pass nemusím istotne nikomu rozprávať. Práve preto niektorí nahlas vykrikujú, že v SaS sú amatéri, neskúsení politici a tak trošku babráci. Predsa len, vedľa stálic politickej scény trošku inakosti vyčnieva ako Dano Krajcer v rade pri pokladni. Ešte aj Jano Slota sa na staré kolena ukľudnil a takmer vôbec o ňom nepočuť a tak všetku slávu bulváru zhrabla SaS so svojími chybičkami krásy.
Tieto chybičky sa bohužiaľ stali pre mnohých hlavným kritériom hodnotenia strany a všetkých ľudí, ktorí s ňou mali dočinenia. Schválne nevravím o členoch strany, pretože SaS ako prvá v masovom meradle nepretláčala do funkcií straníkov. Nominácia, o ktorej som písal nedávno v osobe Ľuboša Lopatku je výborným príkladom, ako nestraník a odborník dokáže naozaj veľa. Tieto nominácie odborníkov aj na nižšie miesta v štátnej správe dokazujú, že strane fakt nešlo iba o trafiky a korytá ale o odborné obsadenie.
Málo sa tiež vraví aj o úspechoch, ktoré dosiahli ministri či vláda ako celok aj za účasti SaS- na projekt obnovy hradov alebo protipovodnové opatrenia, kde prácu získali tisíce ľudí sa už akosi zabudlo, ale Sulíková peňaženka na stole stále rezonuje v akejkoľvek diskusii.
Posmešky smerujú aj k ušiam Ľuba Galka, ktorý však aj napriek polovičnému počtu odposluchov dokázal podať mnoho trestných oznámení, kde už boli za korupciu vynesené prvé odsudzujúce rozsudky. Nelenilo aj ministerstvo práce a sociálnych vecí kde bolo podaných viacero trestných oznámení. Takže o boji s korupciou sa tiež sem tam niečo pochvalné šepne ale dôležité je, že boli odpočúvaní novinári, ktorí porušovali zákon nakoľko disponovali utajenými informáciami a Galka treba zato s celou stranou ukrižovať.
Ďalším plusom,o ktorom sa vie je napríklad šetrenie. Či už NRSR alebo ministerstvá šetrili odušu. Znižovanie stavov, verejné obstarávanie lacnejšie o desiatky percent alebo systémové kroky, ktoré šetrili štátu milóny eur však razom upadli do zabudunutia ak sa spomenula knižnica v Národnej rade či odmeny pre zamestnancov.
Nakoniec pre mňa veľkým prekvapením sú reakcie ľudí na stretnutia Sulíka s Kočnerom, ktoré môžem smelo porovnať s reakciami na kauzu Gorila. Tu mi tak trošku ostáva rozum stáť, pretože Sulík hoci spravil riadnu blbosť, nijak tým neporušil zákon a môže si akurát tak spytovať svedomie za svoj morálny prešlap. Korupcia nehoráznych rozmerov a sumy, ktoré si obyčajný smrteľník ani len nevie predstaviť sú razom druhoradé ak si treba kopnúť do SaS a Sulíkovej morálnej chyby.
Preto by som všetkých kritikov rád vyzval aby kritizovali ďalej. Zdravá kritika nikomu nikdy neuškodila a myslím, že nielen saskárov ale každého jedného z nás posúva dopredu a pomáha nám vyvarovať sa školáckym chybám. Na druhej strane ale prosím aby nezabudli pri hodnotení strany ako celku aj na všetky pozitívne kroky, ktoré ušetrili Slovensku nemalú sumu a pomohli krajine v napredovaní.
Pretože ak si porovnám chyby SaS, ktorých je o niečo viac ako by som bol rád s prešľapmi iných strán a politikov, ktorí fungujú na politickej scéne doslova desaťročia prídem na jediné- SaS robí chyby, ostatné strany však páchajú zločiny.
