Udalosti včerajška nemá zmysel komentovť, to už vedia asi aj deti v škole a venoval som im aj včerajší blog. Ani nie hodinu po jeho zverejnení však prišla prvá rozmotávacia lastovička v podobe článku na topkách, kde vyplávalo na svetlo sveta, že pán riaditeľ Gučík je asi namočený do nejakej tej zlodejinky. Hneď v tej chvíli som sám so sebou uzavrel stávku- v hlave som si zostavil rebríček médií a poradie, v akom budú o tejto správe informovať. HN ma samozrejme nesklamali a doslova pár minút po zverejnení článku na topkách mali na hlavnej stránke článoček. SME, Nový Čas ani Pravda si do rána tento fakt nejako nevšimli. Presne ako som predpokladal. Ráno si ako tak správu všimlo smečko, avšak veľmi rýchlo správa zmizla z titulky. Pravda, Nový Čas ani TA3 si túto info samostatne ani nevšimli. Reagovali až po vyjadrení Gučíka, ktorý ako inak všetky obvinenia dementoval. Až sa mi na tvári vyčaril uštipačný úsmev, keď sa zrazu z kauzy ministerstva obrany stala kauza šéfa TA3. Bez vetra sa ale lístok nepohne a to platí myslím v tomto prípade do bodky. O aktivitách pána Gučíka, jeho prepojeniach a firmičke pomôže pri pátraní kamarát google. Napr. dávam do pozornosti róma z billboardu SNS dostal cash na ruku práve od pána riaditeľa.
To už ale prichádzali na rad ďalšie informácie- vypočúvania ministra a riaditeľa vojenského spravodajstva. Tie ale samozrejme nič prevratného nepriniesli- smeráci rýpali a pravičiari za nimi tiež veľmi vzadu nezaostávali.
Čo bolo ale zaujímavejšie, Pravda zverejnila odôvodnenie odpočúvania. Konečne poctivá novinárska robota, ukázali aspoň, že o nezákonnosti nemôže byť ani reči, nakoľko odpočúvania šli cez súd, teda zákonnou cestou. Veľkohubé vyhlásenia o nezákonnosti teda akosi nemali opodstatnenie, pre poctivého rešpektovaného a uznávaného novinára samovražda, pre niekoho výhra.
TOP správa dňa nenechala na seba dlho čakať. Pani polopremiérka (ktorú som si do hlasovania o dôvere vláde vážil a považoval za osobu hodnú uznania) odrazu prišla nato, že je vlastne fuk, či odpočúvania bolo alebo nebolo v súlade so zákonom, ministra treba stoj čo stoj odvolať. Tuto by som rád poukázal na jeden inštitút právneho štátu (ktorým sa všetci akosi zrazu oháňajú) a tým inštitútom nieje nič iné ako prezumpcia neviny. Zrazu netreba nič preverovať, vyšetrovať, zisťovať, všetko je zrazu jasné a čisté. Už netreba čakať na výsledky kontroly, Galko je persona non grata. Keby takto niekto postupoval aj pri sitkách, daňovom úrade či XY kauzách za vlády Róberta Fica, ani by som nepohol brvou. Ale zrazu sa všetci nejako zázračne zhodli, že Galka sa treba zbaviť. Čo najrýchlejšie. A tuto sa končí púť ministra, ktorý bol od svojho nástupu do funkcie tŕňom v päte mnohých politikov, podnikateľov, novinárov.... Z šéfa hypermarketu sa ale vykľul najschopnejší minister dovolím si povedať histórie Slovenska, ktorý sa nebál odhaľovať podvody, korupciu a plytvanie.
Na záver si dovolím položiť otázku, na ktorú si skúste odpovedať všetci sami pre seba: Ak by ste boli ministrom rezortu obrany a dozvedeli by ste sa, že na Vašom ministersvte sa kradne, korumpuje a jeho zamestnanci vynášajú tajné materiály, čo by ste robili? Použili by ste akékoľvek zákonné prostriedky nato, aby z Vášho ministerstva nebol holubník a hanba štátu? Ja osobne áno. A čo Vy?
P.S.: Stáva sa zvykom, že pár minút po uverejnení môjho blogu nájdem niečo, čo by Vás určite mohlo zaujímať. Stalo sa samozrejme aj teraz, takže nech sa páči, link venovaný pani šéfredaktorke Pravdy.
http://www.izurnal.sk/images/PDF/sliskova.pdf
