Návrat k Eurovoľbám

Je takmer mesiac po voľbách do Európskeho parlamentu, na ktorých som sa zúčastnil ako člen okrskovej volebnej komisie v malej východoslovenskej obci. Odvahu na napísanie tohto článku som hľadal dlho. Nejak sa mi nechcelo písať o mojich zničených ideáloch, o podvodoch dejúcich sa pred mojimi očami a ďalších desiatkách drobností,ktoré s demokraciou a slobodou nemajú nič spoločné. Nakoniec som ale nabral odvahu už len preto, aby som všetkým ukázal,že aj ich slobodne odovzdaný hlas má svoju váhu.

Na tieto voľby som sa tešil. Ani neviem prečo- veď deň zabitý ničnerobením predsa len nieje sobotnou idylkou. No moje prvé voľby v pozícii zástupcu v komisii boli predsa len niečím novým. Plný ideálov o demokracii a bezproblémovosti som teda skoro ráno prikvitol do vedľajšej dediny, kde som si mal odkrútiť povinnú jazdu.
Z niečo málo vyše 600 voličov obce pri predpokladanej účasti 15 percent to vyzeralo na stovku voličov, čo značilo veľku nudu. Nuda ale skončila pomerne rýchlo s príchodom prvých voličov rómskej národnosti. Moje ideály o tom,že vo voľbách sa človek rozhoduje podľa svojho rozumu a že demokracia zaručuje aby sa s hlasmi nedalo manipulovať sa rozplynuli behom pár minút. Zjavne organizované skupiny spoluobčanov, ktorým vybranie toho správneho lístka robilo obrovské problémy sa mi hneď nejako nepozdávali. To,že za plachtou upravovali lístky 2-3 osoby mi vadilo. Na námietku k ostatným členom komisie,že toto predsa nieje s kostolným poriadkom ma ihneď uviedli do obrazu, že tuto to chodí takto a nič s tým nenarobím. No čo už. Mladý naivný. Takto teda prebiehal moj volebný deň. Skupiny rómov prichádzali vždy na tom istom aute, troška postáli pred miestnosťou, odvolili a odišli. Poobede sa stal úsmevný incident, keď sa nejaká tlupa spoluobčanov privalila k miestnosti a pýtala sa, kde sa rozdávajú tie cigarety, víno a 2 eurá. Toto už na mňa bolo priveľa. Nevedel som či plakať alebo sa smiať. Show však ešte neskončila. Podvečer okolo 20:00 sa prihnali policajti,že sa údajne v našom okrsku kupujú hlasy. Troška pokecali a odišli. Mne aj každému z komisie bolo jasné,že sa tak deje ale bez nejakých dokazov nenarobím v tejto republike absolútne nič. A tak som teda ako realista poctivo dosedel dokonca volieb.

Výsledky mi predsa len ukázali, ktorý z kandidátov obetoval 2 eurá za hlas do parlamentu. Kašlat to. Aj tak sa tam nedostal :) Ale Eurovoľby ma presvedčili o jednom. Ak nechceme aby v tomto štáte rozhodovali o našej budúcnosti 2 eurá, cigarety a fľaša vína tak by sme sa k svojmu právu voliť mali postaviť zodpovedne a využiť ho.