Stretli sa v autobuse. Ona práve žiadneho nehľadala a on práve žiadnu nechcel. Aj napriek tomu iskra preskočila. Stretávali sa, spoznávali, zaľúbili. Bez podmienok, bez nárokov. Najskôr len pre danú chvíľu. Neskôr pre budúcnosť. Ani jeden z nich nebol natoľko naivný, aby sa snažil, toho druhého zmeniť. Prispôsobili sa, naučili sa žiť jeden vedľa druhého a zároveň spolu. Ona začala vidieť jeho vyznania lásky v činnostiach všedného dňa. On prestal hľadať v jej správaní akúkoľvek logiku. Vzťah bez srdcervúcich hádok a ešte srdcervúcejších uzmierení. Deň popri dni v porozumení, láske, tolerancii. Či každý z nich aspoň na okamih zapochyboval? Určite. Zrátali strany má dať/dal. Výsledok?
V kruhu svojich najbližších a pred tvárou božou si sľúbili, že budú stáť jeden druhému po boku v dobrom aj v zlom, v šťastí aj v nešťastí, v bohatstve aj chudobe, v zdraví i chorobe. Jeden pre druhého.
Kým ich smrť nerozdelí. Amen.
môjmu manželovi ;o))
ľúbi jabloňové kvety, všetko ružové, mačku, svoju prácu a jeho.. :) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Vzťahy, Nezaradené, Z nemocnice, Žena
