Prikyvujúc, niekde v hĺbke svojej duše dúfam, že mu to stačí a potrebuje sa hlavne vyrozprávať. S Petrom máme pekný, kamarátsky, v podstate blízky vzťah, preto si odpustím zbytočne "múdre" pripomienky.
Na rozdiel od neho, som ja jeho priateľku za potvoru nikdy nepokladala. Od samého začiatku bola chudinka v nevýhode. Počas pravidelných piatkových stretnutí sa medzi Petrovými známymi necítila dobre. Knihy, hudba a filmy, IT novinky, šport - všetko témy, ktoré ju nezaujímali. Po pár týždňoch sme sa celkom dobre zabávali na tom, ako dlho bude trvať, kým prevráti oči a zahlási, ako veľmi ju bolí hlava. Zaradili sme ju medzi sladkokyslé (rozumej sladký úsmev a kyslý pohľad) šťastne povrchné babenky. Ale potvora? To určite nie.
V nej sa totiž skrýva omnoho viac. Je to umelkyňa. Neviem, ako možno inak oceniť jej výnimočné schopnosti. Nechať sa prichytiť v priateľovej posteli so svojím ženatým milencom, nestratiť hlavu, ale naopak zahrať to na jeho city tak, aby si vyčítal, že prišiel domov skôr, s kvetmi, vziať ju na romantickú večeru.. A súčasne tak, aby jej to divadlo inteligentný muž "zožral", je teda umenie par excellence.
A tak len sedím, počúvam Petrove výčitky svedomia (neopodstatnené) a vyzerám ostatných. Na toto sama nestačím. Oponovať zaľúbenému, momentálne tak trochu dosť zúfalému mužovi s rastúcim množstvom promile alkoholu v krvi, je nad moje schopnosti. A k tomu mužské slzy. Moje skalopevné presvedčenie, že muži sú voči absurdným pocitom imúnni, sa nenávratne rúca. Keby to bola žena, poviem jej nech nereve, lebo si rozmaže make-up a ten sviniar, za to nestojí. Ale čo v takejto situácii povie muž mužovi?
Zúfalá, si tiež objednám veľké pivo. Snáď pomôže...
Nepomohlo, ale priviedlo k poznaniu, že veľké pivo je skutočne veľké..... hlavne ak zvyčajne pijete len zelený čaj
