Vlastne odvtedy SMER ako strana zaznamenávala neustály pokles preferencií. No čo dodať k tejto partii? Očistná kúra raz začas byť musí.
Ako vnímajú členovia SMERu ich pôsobenie v SMERe? Nesmeráci budú zrejme prekvapení, ale členovia SMERu sa tešia, že sa ich konečne zbavia. SMER je dlhodobo profilovaný ako ľavicová, sociálna a demokratická strana a oni neboli ani ľavicoví, ani sociálni a ani demokrati. Vlastne boli. Boli čokoľvek. Vždy presne to, čo sa im hodilo. Všetko pre kšeft, pre funkciu. Sčasti podnikatelia (Žiga), sčasti byrokrati (Pellegrini).
Boli a sú kšeftári. Boli ochotní a schopní urobiť čokoľvek a to sa nezmení. Pre zisk. Pre profit. Pre seba. A ľudia? Slovensko? Strana? Charakter? ...
Členovia základných organizácií SMERu už dávnejšie poukazovali na škodlivosť ich činnosti pre stranu a na potrebu vyriešiť ten problém, pretože miera ich účasti v popredných straníckych funkciách bola priamoúmerná miere nedôveryhodnosti SMERu medzi ľuďmi. „Vzbura“ okresných organizácií v Košiciach (III a IV) bola tiež aj o tom. Starší členovia, spoluzakladatelia SMERu videli na vlastné oči, ako sa strana, ktorej obetovali kus svojho života mení na niečo, čo nechceli. Ako upadá, rúti sa ku koncu ako HZDS a SDKÚ a vedenie s tým nerobí nič. No iste, keď v predsedníctve a krajských a okresných predsedníctvach sa ako metastázy začali usadzovať biznismeni a byrokrati. A tí sami seba z funkcií neodvolajú, oni si chyby nepriznávajú.
V Košiciach to najvypuklejšie prezentoval R. Raši. Pod hlavičkou strany SMER sa stal primátorom. A len čo začal „primátorovať“, popularita SMERu v meste začala upadať. Netreba spomínať všetko, stačí len pár „psích kusov“. Začnime nekonečným príbehom výberu náčelníka mestskej polície, len aby manžel jeho sesternice bez potrebného vzdelania na náčelníka mohol ako zastupujúci mestskú políciu v Košiciach riadiť celých 7 rokov.
Uzavrime to zrejme jeho najznámejšou aférou - parkovanie v meste. Všeobecne to ľudia nazývajú podvod s parkovaním. A majú pravdu. Pre tých, čo nevedia, ide o zmluvu na prevádzkovanie parkovania v meste firmou EEI, s.r.o., ktorá bola natoľko nevýhodná, že zrejme okrádala mestskú kasu o niekoľko miliónov ročne (presne to vie len EEI, pretože len oni majú k dispozícii prepočty výnosov z parkovania, mesto sa o to účelovo nezaujímalo – no veď len pozrite, akou sumou vyčíslilo EEI ušlý zisk) a hlavne, bola uzatvorená v rozpore s platnou legislatívou – stručne povedané, mestá a obce nemohli v tom čase prenajímať platené parkoviská súkromníkom, čo Raši ako primátor nerešpektoval a mestské parkoviská súkromnej firme prenajal. Skrátka, keď v Košiciach poviete Raši, takmer každý (aj mnohí Smeráci!) vám odpovie – „aha, podvod s parkovaním“. Už naveky bude mať tento človek na sebe erb arcikniežaťa podvodu s parkovaním a jednoduchou skratkou to ľudia vzťahovali a budú vzťahovať aj na stranu, v ktorej pôsobil, resp. bude pôsobiť. Ľudia si tiež vedia spojiť, že vyňatie parkovacích automatov z povinnosti registrovať tržby registračnou pokladnicou nebolo následkom intergalaktickej náhodičky. Záver? Z Rašiho sa stal krajský predseda SMERu v Košickom kraji. Aj stredne debilný šimpanz si v tomto momente povedal „áááá, odmena“.
Pravda je taká, že Raši urobil aj dosť dobrej práce pre mesto. Oveľa viac, ako "psích kusov". Žiaľ, je to práve tých pár excesov, čo si ľudia budú pamätať z jeho pôsobenia vo funkcii primátora Košíc. Takto to v živote politika chodí.
Ukazuje sa, že časť tých, ktorí rozhodovali o strane, nemali záujem na jej čistom štíte, bolo im jedno, čo ich rozhodnutia vo vzťahu ku strane a ľuďom spôsobia. Išli si len a len za svojim cieľom (zisk/funkcia). A je pravda, že v predsedníctve i krajských a okresných organizáciách to boli práve títo biznis-byrokrati, ktorí tam mali výrazné zastúpenie. Keď sa byrokrati s biznismenmi začnú hrať hru "já na bráchu - brácha na mne" a vytvoria väčšinu zneužívanú na napĺňanie svojich cieľov, potom sa to mení na neúprimnú politiku a ľudia veľmi rýchlo odhalia, že to už nie je ľavicové, sociálne a demokratické. Toto isté čaká všetky strany pri moci, aj "one man show" strany (OĽaNO, SaS sa už stalo a ešte stane, Sme rodina atď). Neviem, či sa tomu dá predísť, ale určite sa to dá prekonať a pokračovať v tom, čo je dobré.
Takže v SMERe sú dnes radi, že sa strana čistí. Ako to vyjadril jeden z najvýznamnejších slovenských politikov? „Nech odpadne, čo je kolísavé, nech odpadne, čo je oportunistické, ale nech v tej strane zostane, čo je pevné, čo je charakterné, čo chce za tento národ zápasiť.“ Oddelí sa zrno od pliev a jediná sociálno-demokratická strana u nás môže ďalej pokračovať v práci, pričom nesmie zabudnúť na odstránenie chýb, ktoré spáchali biznis-byrokrati. Ako tak sledujem "Maletkov kolotoč", zdá sa mi, že ich vylomeniny boli len humornými epizódkami, ale to neznamená, že ich treba zľahčovať alebo nebodaj ignorovať.
Pellgriniho partii zaželajme veľa šťastia, zdravia, pohody a pracovných úspechov. Budú to potrebovať pri hľadaní nového smerovania v svojom politickom živote. Pravdepodobne pri tom nájdu druhý koniec svojej politickej dúhy, no ale ktohovie ako to v živote politika chodí?