Cigán alebo Róm?

A opäť sme uprostred diskusie na tému správnosti používania pojmov Cigán alebo Róm. Neviem prečo, keďže vec je vyriešená už desiatky rokov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Nuž, začnem od konca. Správne je používať pojem Cigán (prídavné meno cigánsky). Nie je vylúčené mimo úradných dokumentov písaných v štátnom jazyku (rozumej nie je nesprávne) používať pojem Róm (prídavné meno rómsky), ale spisovne slovensky je správne používať pojem Cigán (cigánsky).

Preto je tragikomické čítať v oficiálnych dokumentoch prokuratúry o pojme Róm a nie Cigán, čím samotná prokuratúra porušuje zákon a ešte sa takto „spľundrovanými“ úradnými dokumentmi snaží stíhať občana SR. A súd jej asistuje. Hmmm... Áno, hovorím o Kotlebovom súde. Ale poďme si to vysvetliť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Legislatíva:

Ústava SR v článku 6 ods. 1 upravuje, že na území SR je štátnym jazykom slovenský jazyk. Podrobnosti upravuje zákon, tým je zákon č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku SR. Ten určuje, že štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území SR (§ 1 ods. 2), že kodifikovanú podobu štátneho jazyka na podnet odborných slovakistických pracovísk a odborníkov v oblasti štátneho jazyka schvaľuje a zverejňuje Ministerstvo kultúry SR na svojej internetovej stránke (§ 2 ods. 2), a že akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka v rozpore s jeho zákonitosťami je neprípustný (§ 2 ods. 3).

SkryťVypnúť reklamu

Slovenský jazyk (tiež spisovný slovenský jazyk, štátny jazyk Slovenskej republiky, skrátene slovenčina) patrí k tým málo jazykom na svete, ktoré majú svoju spisovnú podobu kodifikovanú (predpísanú, zjednotenú) v tzv. kodifikačných príručkách. Tieto sú záväznými pre tvorbu a používanie spisovného jazyka a u nás to sú:

„Pravidlá slovenskej výslovnosti“ pre oblasť správnej výslovnosti,

„Pravidlá slovenského pravopisu“ pre oblasť správneho zapisovania hovorenej reči,

„Krátky slovník slovenského jazyka“ pre oblasť slovnej zásoby, a

„Morfológia slovenského jazyka“ pre oblasť tvaroslovia (skloňovanie a časovanie).

SkryťVypnúť reklamu

Áno, existujú aj ďalšie príručky, ktoré spresňujú jednotlivé oblasti spisovného jazyka, ale tieto nie sú kodifikačné, čiže nie sú záväzné. Podrobnosti pozri na http://www.culture.gov.sk/kodifikovana-podoba-statneho-jazyka-c6.html.

Ak chceme vedieť, či spisovná slovenčina pozná niektorý pojem, vyhľadáme ho v kodifikačnej príručke „Krátky slovník slovenského jazyka“, pričom je vhodné vyhľadať tento pojem vo všetkých (nielen kodifikačných) príručkách. Nájdeme ich na stránke Ministerstva kultúry SR (presnejšie cez odkaz tu uvedený sa dostaneme na príslušnú stránku SAV), tu je link - https://slovnik.juls.savba.sk/.

SkryťVypnúť reklamu

Keďže chceme vedieť ako to vidí spisovná slovenčina, tak si určite všetci teraz vyhľadáme pojmy Cigán a Róm. Čo ste zistili vy? Asi to čo ja.

„Krátky slovník slovenského jazyka“ (z roku 2003) obsahuje definíciu len pre pojem Cigán (cigánsky). Tento pojem definuje ako:

cigán -a m. (v etnickom zmysle Cigán)

1. príslušník spoloč. skupiny ind. pôvodu žijúci miestami ešte potulným životom, novšie Róm: valaskí c-i; pren. hovor. expr. kto niečím pripomína cigána (tmavou pleťou, prítulnosťou): čierny, opálený ako c.

2. mn. c-i hovor. cigánska kapela

 žart. c-i mu v bruchu vyhrávajú, klince kujú od hladu mu škvrčí v bruchu;

cigánka1 -y -nok (v etnickom zmysle Cigánkaž.;

cigánsky1 príd. i prísl.c. jazyk, c. tábor;
c-a kapela;

pren. expr.c. život potulný;
c-a krv nepokojná, prudká povaha;
c-a pečienka mäso upečené dotmavahovoriť (po) c.;

cigánik -a mn. -ci m. zdrob. expr. (v etnickom zmysle Cigánik);

cigánočka -y -čiek ž. zdrob. expr. (v etnickom zmysle Cigánočka)

Ak budete vyhľadávať pojem Róm, tak „Krátky slovník slovenského jazyka“ tento pojem nedefinuje. Nájdeme ho ako súčasť definície pojmu Cigán (viď vyššie), kde je konštatované „...Cigán, novšie Róm...“ Tvári sa ako synonymum, ale po kontrole v „Synonymickom slovníku slovenčiny“ zistíme, že ním nie je (jednoducho sa tam pojem Róm nenachádza). Aj keď to nie je kodifikačná príručka, robí jasno v tom, že pojem Cigán a Róm nie sú synonymá.

Nájdeme ho len v slovníkovej časti inej kodifikačnej príručky – „Pravidlá slovenského pravopisu“. Tam ale nie je jeho definícia, len gramatické kategórie podstatné pre jeho používanie v súlade s pravidlami slovenského pravopisu. Je teda zjavné, že ho slovenčina pozná, ale odkiaľ?

Toto je len úvaha, ale pravdepodobne reflektuje na používanie tohto pojmu v jazyku cigánskej menšiny (toto pomenovanie pre Cigánov bolo prijaté pre označenie všetkých Cigánov bez rozlišovania ich vnútorného etnického a jazykového členenia na prvom Medzinárodnom kongrese Cigánov v roku 1971; u nás tento pojem zaviedol a presadzoval etnológ B. Mann v roku 1988 – bližšie pozri napr. https://sk.wikipedia.org/wiki/R%C3%B3movia). V tej nadväznosti treba spomenúť zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý v § 1 ods. 2 uvádza medzi menšinovými jazykmi aj rómsky jazyk a v ďalších ustanoveniach upresňuje podmienky používania jazykov národnostných menšín (stále však majte na pamäti prednostné postavenie slovenčiny podľa § 1 ods. 2 zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku). Každopádne, ak orgán verejnej moci vydáva nejakú písomnosť aj v jazyku menšiny (§ 2 zákon o jazykoch národnostných menšín) – napr. cigánskom – používa pri tom terminológiu tohto jazyka. A z vyššie uvedeného je zjavné, že Cigáni sa v roku 1971 dohodli na tom, že budú používať pomenovanie Róm. Takže odtiaľ je zrejme pojem Róm v slovenskom jazyku.

Nech to je akokoľvek, držme sa platnej legislatívy a tá hovorí jasne. Štátny jazyk pozná a má kodifikovaný pojem Cigán a nie Róm. Howgh! Záhada vyriešená.

Dovetok:

Určite sa nájdu apologéti, ktorí budú poukazovať na to, že pojem Cigán vnímajú Cigáni negatívne, ako nejaké pejoratívum, ak nie nadávku. Týmto „expertom“ odporúčam vysporiadať sa s rozdielom pojmov Cigán, cigáň a cigániť. Ide to, len treba trocha „potúrovať“ hlavičku. Tí, čo budú argumentovať tým, že Cigáni predsa sami seba nevolajú Cigánmi, ale Rómami, a my to musíme rešpektovať, musia najprv vysvetliť, prečo by sme mali meniť podobu kodifikovanej lexikológie len preto, že sa niekto rozhodol zmeniť svoje pomenovanie, keď sa to nedeje už stáročia vo vzťahu ku napr. Grékom (sami seba nikdy Grékmi nenazývali a nenazývajú – vždy boli a sú Heléni), Fínom (Suomi), Albáncom (Shqipëria) atď. Spisovný jazyk je pilier, nie módny doplnok.

Zoran Palinský

Zoran Palinský

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

kým sa nestanete účastníkom súdneho konania, neuveríte, len čo ním ste, neveríte. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

52 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
SkryťZatvoriť reklamu