„Medzinárodný rýchlik 666 ... príde k nástupišťu číslo dva.“

Je noc a staničná hala napriek tomu nie je prázdna. Všetci čakajú a vyzerajú byť pokojní. Všímam si, že cez jedny dvere do haly prichádzajú ďalší. Ostatné dvere sú pozatvárane. Zrazu mnou prenikol taký zvláštny pocit.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Čo tu robím? Prečo práve ja?. Predral som sa cez ostatných až k jedinému okienku, kde sa kedysi predávali lístky. Kedysi, lebo teraz bolo okno rozbité a malá miestnosť za ním bola zaprataná nepotrebným nábytkom, ktorý teraz slúžil jedinému účelu – ako palivo. Vlastne až teraz som si uvedomil že v hale je šero, po stenách behajú rôzne tiene. Steny boli krvavo červené. Pôvodcom tejto scény boli ohne, ktoré horeli na podstavcoch, strategicky rozmiestnených po celej hale. Vzhliadol som k stropu, všetky lampy boli porozbíjané. Hala sa začala postupne zapĺňať, už v nej takmer nebolo miesto pre ďalších. No stále prichádzali.

Z reproduktorov sa ozval prenikavý hlas:


„Rýchlik 666 Cháron z Moskvy a Varšavy, ktorý pokračuje do Viedne, Prahy, Berlína, Paríža a horúceho Pekla, mešká po Bratislavu asi 50 minút.“


No super, pomyslel som si. Typické, že vlaky meškajú. Medzitým stále prichádzali ďalší. Náhle som si uvedomil, že tento vlak je mimoriadny a nie je vypravený Železničnou spoločnosťou. Ten hlas oznámil meškanie necelú hodinku. Pozrel som sa na zápästie a zistil som, že som niekde stratil hodinky. Rozhliadol som sa po hale, pohľadom som hľadal staničné hodiny. Neboli tam žiadne. Ostatní znervózneli, čím viac ich pribúdalo. Halou sa začali niesť rôzne výkriky utrpenia Bolo ich čím ďalej, tým viac, najprv som si prezeral všetkých kričiacich, potom som ich prestal vnímať. Čakal som kým ohlásia môj vlak.


„Rýchlik 666 Cháron z Moskvy a Varšavy, ktorý pokračuje do Viedne, Prahy, Berlína, Paríža a horúceho Pekla, príde k nástupišťu číslo dva.“


Dvere neďaleko mňa sa s hlasným vrzgotom otvorili a ja som mal možnosť medzi prvými nahliadnuť do tunela k nástupištiam. Nebol to príjemný pohľad. Z tunela vanul chladný a smradľavý vzduch. Pôvodnú farbu stien a podlahy by si netrúfol odhadnúť nik. Viacerí však v tom tuneli videli vykúpenie z hrozného stavu v hale a rozbehli sa priamo dnu. Pridal som sa, o chvíľu som bol na nástupišti. Prekvapilo ma, že nevidím tých, čo najviac kričali. Pršalo, všetci rýchlo nastupovali do pristavených vagónov. Hľadal som sprievodcu, aby som si u neho mohol kúpiť lístok. Vonku niečo zahrkotalo, zapraskalo, vagón sa otriasol a vlak sa pohol. Kráčajúc po chodbičke, hľadiac do zeme som do niekoho vrazil. Bol to sprievodca.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"Dobrý večer, na stanici sa nedal zohnať lístok...“

„Samozrejme.“

Jednou rukou otváral tašku a ťahal z nej lístok.

„Koľko by stál spiatočný?“

„Tento je grátis, že si to ty,“ cvakol ho a podal mi ho. Odchádzal preč. Prezrel som si ho. Stálo na ňom:

Z: Bratislava
Do: Peklo
pod tým svietilo slovíčko JEDNOSMERNÝ

Rozbehol som sa za sprievodcom. Chytil som ho za rameno.

„Dali ste mi jednosmerný, ja som chcel spiatočný.“ Otočil sa. Vtedy som si všimol jeho menovku na uniforme. Lucifer.

„Ale odtiaľ, kam idete vy, odtiaľ sa už nedá vrátiť. Počuli ste už niekedy termín večnosť?“ S hlasným a odporným rehotom odchádzal. Zostal som tam stáť v uličke, cez okno som ešte zazrel, ako z prvého nástupišťa odchádza iný vlak opačným smerom, dokonca som v ňom zazrel niekoľko z tých, čo v hale najviac trpeli. Vlak zrýchlil, náhlil sa k svojmu cieľu...

Rastislav Pálka

Rastislav Pálka

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

rozhodol sa preTVORIVÚ PRESTÁVKU ktorá trvá už Click Here to get this from FreeFlashToys.com! Zoznam autorových rubrík:  Proti všetkýmDesať prstov na klávesniciAj to sa staloNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
SkryťZatvoriť reklamu