Malí družstevníci (časť 1.)

Tak sme sa dozvedeli, že súdruhovia zo súdružskej strany, ktorí ostatné štyri roky okupovali kreslá v parlamente, nedosiahli potrebnú päť percentnú hranicu. I pri tejto príležitosti som sa rozhodol zverejniť tento článok.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Nedávno sa mi totiž dostalo do rúk unikátne dielo. Tzv. Družstevný zápisník mládeže z rokov 1949/1950, ktorý je plný zaujímavostí. Bolo by veľkou chybou, keby toto dielo obrovskej hodnoty zapadlo naveky prachom, je to predsa história :)

„Čo to máš, Miško?“ volali chlapci zvedavo na svojho spolužiaka, ktorý sediac vo svojej lavici, premŕval akúsi malú knižočku.
„Keby ste vedeli,“ napínal ich zvedavo Miško.
„Aká je to knižočka? Kde si to vzal? A čo je tam?“ vypytovali sa malí zvedavci.
„Pozrite a čítajte,“ ukázal Miško knižočku.
„Družstevný zápisník mládeže...“ prečítal najchytrejší zo spolužiakov.
„To je kalendár pre žiakov,“ vysvetľoval Miško, „to mi otecko priniesol z družstva.“
Listoval v ňom a chlapci zvedavo nakúkali doň. I dievčatá, ťahané zvedavosťou, obkľúčily Miška.
„Tu je rozvrh hodín, kalendár, obrázky, rozprávky, básničky,“ zisťovali obsah kalendára.
„Aj vláda ČSR a sbor povereníkov je tu,“ dodávali starší žiaci.
Najlepšie rozumeli všetci obrázkom. Každý vedel niektorý obrázok vysvetliť podľa svojej obrazotvornosti. Niektoré kúzelnícke kúsky si hneď prečítali a vraj, skúsia si to doma. Hádanky a veselý kútik tiež zaujal ich pozornosť.

„Dievčatá, aj pre vás je tu čosi,“ volali chlapci, keď zbadali v kalendáriku „Praktické rady pre dievčatá“.
„Aj ja by som si kúpil taký kalendárik,“ vravel Paľko.
Aj dievčatá dostaly chuť zaobstarať si ho, veď sú tam také veci, ako napr. ako odstrániť atramentové škvrny.
„V družstve ich majú ešte dosť,“ poradil Miško, „každý si môže kúpiť.“
Takto si spomenuli aj na družstvo. Veď jedného otec tam bol predsedom, iný členom správy alebo dozorného výboru a členom takmer každý. Dušou družstva bol ich p. učiteľ, ktorý tam bol účtovníkom. Spomenuli si, ako im nedávno pekne rozprával o družstevníctve.

Medziiným hovoril o dedine, v ktorej ľudia biedne bývali a ešte biednejšie žili. Domy iba pod slamou, hnojovka vytekala z dvorov na ulice; ľudia boli zadlžení. Raz sa pekne poradili s múdrejšími ľuďmi, ktorí medzi nimi žili a ktorí im ozaj chceli dobre. založili si úverné a potravné družstvo. Začali usilovne pracovať, poučovať sa, sporiť, slovom – pracovať družstevne. Pravda, trvalo to veľa rokov, ale po tých veľa rokoch usilovnej družstevnej práce zmenila sa celá dedina. Na mieste drevených chalúp stály pekné zdravé a útulné domy, hnojovka sa shromažďovala v betónových jamách, odkiaľ sa dostala na polia; ľudia zbavili sa dlžôb, zanechali pijanstvo a žili si spokojne, pomáhajúc si navzájom.

Toto prišlo chlapcom na um, keď si hovorili:
„Až ja budem veľký, aj ja budem družstevníkom; možno budem aj v správe alebo v dozornom výbore.



Pokračovanie nabudúce...
Lovcom gramatických chýb len pripomínam, že dielo vzniklo v roku 1949.

Rastislav Pálka

Rastislav Pálka

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

rozhodol sa preTVORIVÚ PRESTÁVKU ktorá trvá už Click Here to get this from FreeFlashToys.com! Zoznam autorových rubrík:  Proti všetkýmDesať prstov na klávesniciAj to sa staloNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
SkryťZatvoriť reklamu