Bola som staršia o 2 roky a ty môj mladší brat, ktorého som ochraňovala.
Keď ťa otec chcel vyprášiť za ďaľšie štvorky , podala som mu vešiak .
Zlomil ho po prvom úderi, keďže som ho napílila. Rozosmiali sme sa a bolo po bitke.
Nikdy viac ťa nebil.
Viem, so školou si nebol veľký kamarát. Vyučil si za za automechanika. Šiel si na vojnu.
Vtedy, tam na vojne , si sa mi stratil, nevedela som čo je s tebou.
Zmenil si sa. Zostal si síce mojím malým bratom, lenže už si bol mladým, výborne vyzerajúcim mužom,
zoštíhlel si, začal si nosiť fúzy.
Prešli nás všetky srandičky. Začal tvrdý život. Ja som sa vydala a ty si sa oženil.
Roky bežali, tvoji dvaja synovia rástli.
Potrebovali viac a viac. Odišiel si zarábať peniaze. Do Karvinej.
A vtedy sa stalo. Zasiahlo ho nás to ako blesk. Výbuch v bani si vyžiadal svoje obete.
Ty, môj drahý brat, si bol medzi nimi. Mal si len 33 ...
Tam, pri tvojom hrobe, som ti sľúbila, že tvojim deťom budem pomáhať ...
A všetko som ti odpustila.
Aj tie žuvačky.
Odpustíš aj Ty mne ?
