Austrália 2004: Austrália je krajinou, ktorá si váži svoje životné prostredie a prírodné krásy takmer dokonale. Prísna legislatíva krajiny dohliada na harmóniu existencie človeka a divokej prírody. Jej dodržiavanie sa pre Austrálčanov stalo súčasťou ich životného štýlu.
Ešte ako študent gymnázia som sa stal amatérskym herpetológom /herpetológia = vedná disciplína skúmajúca to, čoho sa tak ľudia radi boja - plazy a obojživelníky/ a často sme chodili na rieku Latoricu, kde sme robili inventarizáciu plazov a obojživelníkov. Boli to krásne časy. Po pás vo vode a so sieťkami v ruke sme sa oduševnene brodili vodnými ramenami Latorického luhu a zapisovali a zakresľovali výskyt týchto užitočných a vzácnych živočíchov do mapy. Teplé letné večery na tomto magickom mieste Východoslovenskej nížiny som trávil v spoločnosti múdrych a zaujímavých ľudí ako Jozef Gregor, Jindro Vlach a s ostatnými im podobnými. Títo ľudia ma naučili aké prírodné zaujímavosti a tajomstvá ukrývajú jazerá, bažiny, močiare a mŕtve ramená riek.
Myšlienky na toto príjemné obdobie študentského života sa mi rojili v hlave, keď som nastupoval do motorového člna z brehov krokodýlej rieky Mary River v Northern Territory. Rieka nás mala cez mangrovové porasty priviesť až k Arafúrskemu moru, kde ma moji bratranci vytiahli na poriadnu rybačku vhodnú iba pre "ošlahaných" australákov, ktorí sa v mangrovových lesoch a na mori naozaj dobre vyznajú.
Austrália 2004: Po odlive pobrežie mora odhaľuje rôzne podivuhodné formy života existujúce pod jeho hladinou. Snažil som sa zistiť, čo som to vlastne odfotil, ale nepodarilo sa mi to.
Aby ste správne pochopili, v čom bolo pre mňa čaro tejto rybačky, musím sa zmieniť o mangrovoch. Mangrovové porasty sú zaujímavé tým, že sa vyskytujú iba v tropickom pásme našej planéty na miestach, kde sa pevnina dostáva do kontaktu s morom. Z tohoto dôvodu sú mangrovy počas prílivu a odlivu v pravidelných intervaloch zaplavované morskou vodou. Mangrovy prenikajú z pobrežia morí hlboko do vnútrozemia cez delty riek, ktoré privádzajú sladkú vodu kontinentu. Na tomto území teda dochádza k premiešavaniu slanej a sladkej vody, z ktorej vzniká voda braktická tj. ani slaná, ani sladká. Bažinaté územia mangrovových porastov sú zaujímavé preto, lebo je tu obrovská biodiverzita fauny a flóry a svojský režim pohybu masy vody z kontinentu do mora a opačne. Znamená to, že keby ste tento režim nepoznali, mohlo by sa Vám stať, že voda sa spod Vášho člna náhle stratí a Vy uviaznete na dlhé hodiny (tj. do najbližšieho prílivu) v bahne obklopení krokodílmi a komármi, v neznesiteľnom vlhku teple a hnilobnom pachu bahna.
Austrália 2004: Ulity slimákov, putujúcich bahnom. Krajina mangrovov sa po odlive zmení na bahennú ríšu plnú rozmanitého života.
Pri našom putovaní k moru sme ako prístupovú cestu použili rieku Mary River, ktorá je najznámejšou krokodílou riekou v Northern Territory. Po jej hlavnom prúde sa prevážajú turisti na väčších pramiciach a ich sprievodcovia na obrovskej, niečo ako udici, hádžu návnady pre krokodílov, ktoré sa lačne vymrštia nad hladinu rieky s cieľom návnadu zhltnúť. Keďže ja nie som nadšenec takýchto atrakcií, nikdy som to nevidel a spomínam to iba ako zaujímavosť. Samotní Austrálčania vedú diskusie, či je takáto atrakcia "kóšer", alebo nie. Ale obchod je obchod, a preto to nechajme to na nich, nech sa sami dopracujú k správnemu záveru...
Na brehu Mary River sú vybudované móla, kde sa dajú spustiť člny z prívesu na vodu a pohodlne nastúpiť. V tejto časti rieka pripomína veľký kanál a na jej brehu sa lenivo vyhrievajú krokodíle ako na pláži. Hlavný prúd rieky nás po niekoľkých kilometroch priniesol do mangrovových porastov smerom k moru a my sa začali plaviť zákutiami labyrintu obklopeného bujnou zeleňou mangrovovej džungle, ktorá vystrkovala oproti nám bizardné chápadlá vzdušných koreňov. Mútna, kalná voda nás lenivo unášala zatopeným územím, až kým sme nenarazili na mohutný vodný prúd o veľkosti niekoľkých "Dunajov", ktorý nás spláchol do mora rýchlosťou svetla. Nastal čas odlivu a my sme preto počas plavby mohli odstaviť motor, a tým ušetriť mnoho benzínu.
Austrália 2004: Ramená a toky riek Northern Territory vytvárajú obrovskú deltu, ktorá odvádza vodu z kontinentu do mora. Pravidelný príliv a odliv spôsobuje záplavu rozsiahleho územia. Obdobným biotopom na Slovensku sú lužné lesy na brehoch Dunaja a rieky Východoslovenskej nížiny ako je napríklad Latorica a Bodrog, ktoré pravidelne zaplavujú územie v jarnom období.
V ten deň od horizontu mora fúkal príjemný vietor a svietilo horúce tropické slnko. S pôžitkom som si otvoril vychladené pivko a morské vlny ma pomaly ukolísavali takmer k spánku. Ja rybačky fakt nemusím. Mňa skôr nadchýna to nadšenie a prípravy okolo toho a včasné vstávanie s tým spojené. Samotný akt lovu je pre mňa nudný a mám na to svoje dôvody. Zúčastnil som sa už mnohých rybačiek, ale iba ako pozorovateľ. Mal som však smolu a nikdy som nikoho na Slovensku nevidel vytiahnuť z vody poriadne veľkú rybu, aby to so mnou naozaj zamávalo. Skôr som si len vypočul mnoho šťavnatých historiek, pri ktorých sa mi síce rozťahovali zreničky, ale aj tie ma časom prestali baviť, lebo som ich začal považovať za vymyslené.
Austrália 2004: Green frog - je austrálska obdoba našej rosničky. Je to roztomilá žabka, ktorá svojím vzhľadom poteší oko, ale hlasným kvákaním spôsobuje bezsenné noci, obvzlášť v prípade, keď si za svoje útočisko zvolí odtokový systém WC, vane alebo umývadla. Jej kvákanie potom "otriasa" základmi domu.
Keď moji bratranci konečne zastavili ľoď na tom správnom mieste boli sme od pevniny naozaj pár pekných kilometrov a potom sa odrazu začali diať veci. Začali skladať udice, sekať návnady, pripevňovať sa remencami, opaskami a na palube to cinkalo, hvizdalo, zvonilo a mŕtvolne páchlo po návnadach na ryby. Prebral som sa z príjemnej letargie, do ktorej ma priviedla kolísajuca sa loď a aj vo mne sa tiež zobudil pud lovca. Začal som dianie okolo mňa so záujmom sledovať, až sa mi pritom sústredení zohrialo pivko v ruke. Keď bratranci vytiahli prvú rybu, od inštinktívneho strachu som zutekal na opačnú stranu lode. To nebola ryba, to bolo teľa! Keď ju položili na palubu pripadali mi ako toreádori, ktorí idú skoliť býka. Nestačil som sa diviť, akú silu môžu mať tieto morské "príšerky".
Na tejto rybačke som sa naučil, že nie každá morská ryba je jedlá a treba ich rozoznávať ako huby v lese. Zvlášť tie lampiónovo farebné, ktoré sú poväčšinou smrteľne jedovaté. Keď už konečne chytili takú malú, asi len 30 cm veľkú rybku potešil som sa, lebo tej som sa nebál a chcel som si ju chytiť a obzrieť. Peter však po mne zreval, aby som vypadol a vzápätí som pochopil prečo. Keď rybu dostal na palubu, tá v okamihu začala rotovať okolo svojej osi ako besná. Neviem na koľký pokus sa mu ju podarilo chytiť so silnými koženými rukavicami, aby ju mohol zvesiť z háčika a hodiť späť do mora. Bola to ryba slangovo označovaná "cut-fish", ktorá ma žiabre a plutvy ostré ako žiletky a v prípade nebezpečenstva sa bráni tak, že prudkými pohybmi a rotáciou seká, reže všetko živé okolo seba. Napadlo ma, že keby som sa teoreticky! vybral na túto rybačku sám, alebo by som sa navždy stratil v mangrovoch, alebo by som sa otrávil, alebo by ma záchranari (ak by ma našli) do krvi dosekaného priviezli domov: "Ach, stará dobrá rieka Latorica!".
Austrália 2004: Môj bratranec Peter je mocne stavaný chlap, ale "spacifikovať" túto rybu mu dalo celkom zabrať. Lov udicou na otvorenom mori si vyžaduje solídne skúsenosti a znalosti pomerov.
Na mori sme mohli stráviť celý deň, ale keďže som chcel vidieť ako vyzerajú mangrovy po odlive a bez vody, vyrazili sme skoršie popoludní na spiatočnú cestu. Ak si dobre pamätám do prílivu ostávali asi ešte necelé 2 hodiny. Do koryta rieky, ktorým sme vkĺzli do mora sme prišli takmer v tom istom čase, ako nastal príliv. Keď že loď sa pohybovala rýchlejšie ako pomaly stúpajuca voda prinášaná prílivom v koryte, dostali sme sa rýchlejšou plavbou na miesto, kde sme museli zastať a počkať si kým nás príliv "dobehne". Vypli sme motor lode na plytčine a ostali sme v zajatí ticha prerušovaného zurčaním a bublaním vody, ktorá pomaličky zaplavovala koryto. Krajina okolo nás vyzerala úplne odlišne ako keď sme tadiaľ plávali ráno.
Teraz sme sa nachádzali asi o 6 až 10 m nižšie pod úrovňou hladiny vody ako bola počas odlivu. Bolo to ako by ste sa ocitli uprostred koryta Dunaja pod mostom SNP a voda z neho by sa náhle vytratila. Všade na okolo nás bolo iba bahno hemžiace sa slimákmi, krabmi, červami, skákajúcimi rybkami a ostatnou nádhernou exotickou háveďou, ktorá sa čvachtala v riasach a bahne. Potvorky sa medzi sebou navzájom žrali, naháňali - bojovali o život a množstvo vtákov sa na tomto bojisku kŕmilo víťazmi aj porazenými - bez rozdielu.
Austrália 2004: Sústava ramien a tokov v magrovovom lese vytvára dokonalý labyrint. Voda pri odlive odhaľuje vzdušné korene mangrovov. Po úplnom odlive sú ramená takmer bez vody a vtedy pripomínajú bahennú stoku s výskytom rozmanitých foriem života.
Aj keď som bol v zajatí paranoje ako ma okamžite zhltne krokodíl, vystúpil som opatrne z člna do bahna, aby som si urobil zopár záberov tvárou tvár k divočine. Kým som zanietene fotil po kameňoch a bahne poskakujúce dvojdyšné rybky, bratranci rozpútali náhly boj s mláďaťom krokodíla, ktoré sa snažili vyloviť podberákom na ryby. Kým som sa s námahou prebrodil naspäť k člnu krokodílik bol preč, potrhaný podberák visel na koreňoch mangrovníkov a mne ostali ako fotografovi, iba oči pre plač. Nie však na dlho. Na druhej strane koryta, pár metrov od nás sa vynoril na breh iný, tento raz naozaj majestátny krokodíl, ktorý si to vzápätí rozmyslel a vrhol sa späť do mútnej vody.
Austrália 2004: "Saltwater crocodile" - najnebezpečnejší predátor ríše bahna. K napadnutiu človeka krokodílom dochádza v Austrálii pravidelne. Dokáže sa zjaviť náhle a neočakávane, a presne tak dokáže aj "zmiznúť".
Snažil som sa odhadnúť kde sa zase vynorí, ale nedalo sa. Dýchal som z hlboka a telo sa mi triaslo vzrušením. Zatúžil som z tohoto miesta okamžite vypadnúť, ale "vysoká" voda z prílivu ešte stále naprichádzala, hoci už bolo počuť jej vzdialený hukot. Na krajinu pomaly padal súmrak a my sme sa začali v člne ošívať, mrviť, škrabať a plieskať po tvári - neklamné znamenie, že sa ideme stať bezbrannými obeťami "sandflies". Atmosféra tohoto miesta ma úplne opantala a ja som sa rozhodol, že svet krokodílov si užijem do sýtosti. O tom Vám však napíšem až na budúce, a tak isto Vám vysvetlím, čo sú vlastne zač, tie "sandflies" :-).
Austrália 2004: Dvojdyšné rybky dokážu existovať pod vodou, ale aj na súši. Ich veľkosť nebola väčšia ako 10 cm a v pohode mi zapózovali aj pred fotoaparátom s makroobjektívom.
Austrália 2004: Pri brehoch rieky Mary River sú v niektorých miestach vybudované prístupy pre člny, odkiaľ sa pokračuje na rybačku do Arafúrskeho mora.
viac fotografií z Austrálskej prírody si môžete pozrieť tu
