Austrália - Northern Territory 2004: Mesto Darwin je obklopené krásnou tropickou prírodou. Výborne sa tu cestuje, lebo kvalitné cesty vedú takmer do každej zaujímavej oblasti. Iné auto stretnete naozaj iba sem tam, a preto sa treba na každú cestu zodpovedne pripraviť.
Včasné rána v Palmerstone vzdialeného asi 25 km od mesta Darwin, kde som istú dobu býval, boli takmer vždy malebné. Tropická vlhkosť sa počas horúcej noci zvykla bez zábran nalepiť na moje telo a po každom prebudení ma priam vyzývala, aby som sa ešte rozospatý, vrhol do bazéna. Z modrého bazéna som pozoroval rôzne divotvorné jašteričky, gekóny a vtáčiky ako si skotačia po pichľavých listoch prízemných pálm. Tento ranný rituál som si zvykol obohatiť pôžitkom z voňavej kávy a dobre ušúľanej cigaretky. V ten deň, o ktorom Vám idem napísať, som mal v pláne stráviť pri bazéne celý deň, ale s hrôzou som zistil, že mi došiel tabak a mne nič iné neostávalo iba nastúpiť do môjho 1000 dolárového auta a ísť si kúpiť tabak. Ani som len netušil, čo ma po ceste čaká...
Austrália - Northern Territory 2004: Keď opustíte hlavné cesty dostanete sa do zázračnej bažinatej krajiny plnej močiarov, jazier s bohatou diverzitou fauny a fóry. Australáci volajú takéto bažiny - bilabong.
Darwin ja hlavným administratívnym mestom Northern Territory, jedného z 8 federálnych území Austrálie. Tento austrálsky štát je 27x väčší než Slovensko, ale počet jeho obyvateľov sa pohybuje približne iba niekde okolo čísla 215 000. Je to časť sveta nesmierne bohatá na prírodné krásy, faunu a flóru, ktoré svojou rozmanitosťou nedajú kľudne spávať, ani prívržencom kreacionistického, ale ani evolučného princípu vývoja života na Zemi. Z tohoto dôvodu sa mi teda stávalo, že som počas šoférovania do centra "zbehol" z hlavnej cesty a zaviezol sa kúsok niekam do buše, aby som mohol v pokornom hĺbaní rozjímať, ktorá teória by asi tak mohla mať naozaj pravdu. Ako som už spomínal, bolo nádherné skoré ráno a divočina okolo mňa vydávala zvuky, ktoré prehlušovali dokonca aj hukot motora, a preto som odbočil do buše aj teraz. Veď cigaretky môžu chvíľu počkať...
Austrália - Northern Territory 2004: Je nádherné pozorovať kŕdle divokých husí, keď pri hroziacom nebezpečenstve vzlietnu do povetria.
Vo vrecku vždy nosím vzácny dar od môjho bratranca - starý ošúchaný vojenský kompas austrálskej armády, ktorý mi dáva pocit, že nemôžem nikdy nikde zablúdiť. S odvahou a s nadšením som brázdil čarovnú buš po prašných cestách, ktoré ma svojimy krásami vťahovali do buše stále hlbšie a hlbšie. Slnko sa už dávno vyhuplo nad horizont a okolitá krajina mi neustále ponúkala scenérie, ktorých som sa nedokázal nabažiť. Cesty aj cestičky v buši boli suché a pevné a moje auto Daihatsu - trojcylinder nemal s nimi žiadny problém.
Čas plynul veľmi rýchlo a ja som si ho začal uvedomovať až vtedy, keď slnko už rozpálilo krajinu až sa na na vzdialenom horizonte mihotala v prúdiacom horúcom vzduchu. Keď sa mi dostavil prvý pocit smädu, uvedomil som si, že mám pod sedadlom iba jednu 1,5L fľašu vody a 1 obrovské mango prinesené z farmy, na ktorej som istý čas pracoval. Rozhodol som pre návrat, a to okamžite. Bez vody to v buši nie je sranda. Bol som však na úzkej ceste, na ktorej som nedokázal bez ujmy otočiť môjho "motorového cvrčka", a preto som pokračoval ďalej, aby som sa najprv dostal z buše von. Podarilo sa mi to po ďaľších stovkách metrov a ja som konečne natrafil na veľkú cestu kde som sa chcel otočiť. Hovorím si: "Super, a ideme naspäť!", ale vtedy sa to stalo.
Austrália - Northern Territory 2004: Pri cestovaní touto krajinou je životne dôležité mať vždy dostatočné množstvo vody a aspoň nejakú zásobu jedla. Tu sa proste vždy môže niečo prihodiť , čo vás "mierne" môže zdržať. Verte mi, že viem o čom hovorím :-).
"Hups!", môj super "terénny" tátoš náhle zastavil a ja som vedel, že sa stal prúser. Ešte aj keď som vystupoval z auta som veril, že takého chrobáka vytiahnem z piesku ako nič aj šnúrkou od topánok. Ako geológ som začal nepríjemnú situáciu skúmať z pohľadu horninového podkladu a s prekvapením som zistil, že som nezapadol v pieskových sedimentoch, ale v neskutočne vlhkom mazľavom a lepkavom íle, ktorý bol vetrom rafinovane osušený a zdanlivo na pohľad pevný. Ako som neskôr zistil, stál som na hranici pevnej súše a záplavového územia magrovových lesov, o ktorých Vám nabudúce iste napíšem.
Samozrejme, ako to v komplikovaných situáciach zvyčajne býva, strýko Murphy sa postaral o to, že som zapadol presne na mieste, kde nebol ani jeden poriadny kameň použiteľný pre moju záchranu z bahna. Keď som vybral z kufra auta zdvihák, začal som vláčiť kamene zo vzdialenosti asi 200 m, ktorých však bolo žalostne málo a boli veľmi malé. Po hodine márnych pokusoch dostať sa z bahna von mali rotovaním naprázdno pneumatiky už značne poškodený dezén a páchli tak, že aj krokodílom sa z toho dvíhali žalúdky. Po ďaľšej hodine, pitnej vody rapídne z fľaše ubudlo a ostalo jej už takmer iba na dne. Neistý úsmev mi začal rozpačito ihrať na znepokojenej tvári. Po tretej hodine som si vážne začal uvedomovať, že tu sranda naozaj už končí.
Mračná múch a komárov sa vznášali pred mojou tvárou a ja som sa s dehydrovaným pohľadom na šťavnaté mango snažil odhadnúť, ako dlho tu ešte môžem takto bez ujmy vydržať. Snažil som si predstaviť, ako by túto zapeklitú situáciu vyriešil môj akčný hrdina a obľúbenec "Števo Seagal", ale potom som si uvedomil, že auto by som nohou vykopnúť z bahna aj tak nedokázal. Dostal som neskutočnú chuť na cigaretku, ktorú som však nemal a napadlo ma, že by to mohla byť moja posledná cigareta v živote.
Austrália - Northern Territory 2004: Bez komentára.
Vždy som na zázraky veril, lebo som ich veľa v živote zažil a jeden ma neminul ani v tento deň. Ja matematiku moc nemusím, ale fakt by som chcel vedieť, aká bola pravdepodobnosť, že 3 ľudia z 215 000-vej populácie ma "náhodou" našli v totálne odľahlej časti územia s rozlohou 1,349,129 km2? A dokonca ešte aj mali auto plné vychladeného piva, coca-coly a na rýchlo uplácanych hamburgerov. To hádam už musí popierať všetky zákony štatistiky resp. pravdepodobnosti!
Austrália - Northern Territory 2004: Austrálčania sú vášniví rybári. V riekach a jazerách lovia menšie ryby, ktoré používajú ako návnadu pri lovení na otvorenom mori.
Keď títo ozzíci /Aussie = slang austrálskej angličtiny označujúci toho najdrsnejšieho Australáka s veľmi ťažko zrozumiteľným akcentom/, vystúpili zo svojho auta, aj im aj mne padla sánka do bahna a mali sme pocit na oboch stranách, že sa nám sníva. Z údivu ma vytrhla až ich otázka: What the fuck are you doing here, mate?" a ja som im okamžite s výrazom plným radosti odpovedal: "Čakám tu na vás chlapci a som neskutočne smädný!" Moje útle autíčko vytiahli do 5-tich minút za sprievodu mnohých dobre mienených "F"-slov a označenia idiot na moju adresu a shit, crap na adresu auta, ktoré v takejto buši podľa ich názoru nemalo čo hľadať. Nemal som im to vôbec za zlé a plne som s nimi súhlasil.
Austrália - Northern Territory 2004: Rybári pre lov návnady používajú sieť, ktorá má po obvode množstvo závaží z olova. Sieť sa hádže zručne do vody na spôsob ázijskych rybárov. Čas od času je potrebné zaseknutú sieť z koreňov "oslobodiť", inak by sa mohla pri vyťahovaní potrhať.
Keď už moje auto bolo opäť na pevnej pôde ukryté v tieni eukalyptu, do ruky mi vrazili ľadové pivo a kus hamburgera s otázkou, či chcem ísť s nimi na ryby. Neodmietol som, a tak jedno dobrodružstvo vystriedalo druhé. Rybačka bola naozaj zábavná, ale vždy som trochu tŕpol, keď vliezli do vodného ramena s bohatým výskytom krokodílov, aby si mohli oslobodiť rybársku sieť uviaznutú na koreňoch riečnych porastov. Pri pohľade na smiešny nožík, ktorým sa chceli v prípade napadnutia krokodílom brániť, som si v duchu hovoril: "No a vy mi niečo hovorte o tom, ako sa v buši treba správať zodpovedne..."
Austrália - Northern Territory 2004: Večerný súmrak, až na tie komáre a muchy, predstavuje mantru pokoja a mieru v duši.
Všetko však na koniec dopadlo dobre. Keď sme dopili posledné pivko a dojedli kúsky sladkého manga, ktoré som daroval z vďačnosti maličkej dcére z jedného mojich záchrancov, na krajinu začal padať súmrak a nastal čas pre návrat. Chlapci ma odprevadili až k asfaltke, aby mali istotu, že som šťastne došiel. Potom sme sa rozlúčili, a tak ako sa náhle zjavili v buši, tak aj rovnako zmizli. Na večer som sa z "nákupu" konečne vrátil do Palmerstonu.
Mal som už svoj vytúžený tabak a ušúľal som si úhľadnú cigaretku. Predtým ako som si ju zapálil, povedal som si nahlas sám pre seba moju obľúbenú vetu z filmu Sedím na konári... : "Možno som prišiel na tento svet práve pre túto chvíľu!" a slastne som vypustil z pľúc hlboký dúšok dymu.
Austrália - Northern Territory 2004: Tento návrat do Palmerstonu som si na pamiatku zvečnil.
Viac fotografií z austrálskej prírody môžete pozrieť tu.
