Nepál 2008: Hinduistické chrámy Nepálu akoby kopírovali majestátnosť Himalájí, ich symbolika zdôrazňuje pocity malého človeka, ktorý s pomocou božstiev získa schopnosti urobiť veľké a divotvorné veci, keď chce.
Ponorili sme sa do svetského davu, ktorý zdobili drobní čiperní mnísi v skupinkách. Mnísi hrkali posvätnými korálkami a rutinne krútili mosadznými mlynčekmi, v ktorých na prach drvili mocné modlitby úhľadne napísané na ryžovom papieri. Jeden mních- askéta, osamotene sediaci po kamennej dlažbe, ma zaujal výrazom svojej tváre a rutinou jeho existencie, z ktorej sálala mágia poznania všetkých tajomstiev života, ktoré sa ostatní, tak pracne snažia objavovať. Okolo mňa a mnícha - askétu prúdil život fantastického mesta. On si však narozdiel odo mňa vôbec nič nevšímal, a to dokonca ani vtedy, keď mu po špičkách takmer prešiel nákladiak plne naložený maoistami.
Nepál 2008: Život ľudí v Nepále mi pripomínal príbeh o Babylónskej veži. Množstvo národov, rás, jazykov, náboženských vierovyznaní. Skutočný príklad fungujúceho multikulturalizmu bez zákazov, príkazov, nariadení, predpisov... Asi preto sa to himalájskym bohom nepáčilo a zoslalo na Nepál vlnu maoistov.
Moju pozornosť zameranú na vševediaceho askétu rozptýlili nádherne červené drahokamy - rubíny poukladané v miskách, alebo umne osadené v kusoch zlata do podoby skvostného gýča vo výklade starodávneho domu. Moje nové zaujatie prerušil iný nákladiak tak isto plný maoistov, ktorý sa arogantne rútil do davu ľudí. Dav sa inštinktívne pohol a ja sním, lebo sme sa všetci museli odstúpiť tej naivnej partii, ktorej z tváre sršalo nadšenie pre krajšie zajtrajšky a pre spravodlivé rozdelenie všetkého, čo im nikdy nepatrilo. Inštinktívne som ustupoval, ale pritom pohľadom stále prilepeným do výkladu s pokladom.
Vo výklade z dreveného rámu plného už storočia mŕtvych červotočov okrem rubínov boli aj modré zafíry, žlté topásy, zelenkavé smaragdy a jadeity všetkých možných odtieňov od červenej až po zelenú. V hlave mi zakvitla spomienka na detstvo. Presne takéto obrazy som videl vo svojej fantázii, keď som čítal o pokladoch v Rozprávkach z tisíc a jednej noci. Chýbalo už iba, aby ku mne prišla aj spanilá a múdra Šehrezáda a rozprávka by sa dokonale premenila na skutočnosť.
Nepál 2008: Drahokamy, polodrahokamy a "obyčajné" kamene. V spirituálnom živote Nepálčanov majú svoj nezastupiteľný význam. Zdobia telo vlastníka, aby demonštrovali silu jeho duše.
Náhle som však na svojom ramene zacítil horúci dotyk paže Mirky, predrala sa ku mne davom, ktorý nás nechtiac rozdelil. Bez jediného slova, ale veľmi zúčastnene začala hľadieť raz na mňa a raz na jagajúce sa kamienky vo výklade prefíkaného Inda - klenotníka. V jej očiach ihrala ohnivá iskra znásobená svetlom predierajúcim sa pomedzi nohy hinduistického bôžika zaveseného na rohu budovy. Ten tiež zvedavo pozeral, čo asi tak teraz urobím. Bolo mi jasné, že nemôžem začať s vysvetľovaním, že sa na vystavené minerály pozerám "iba" profesionálne, ako geológ. Moja manželka mi svojím pohľadom dala jasne najavo, že sa pozerá na ten nádherný klenotnícky tovar ako žena. Bol som pred dilemou džentlmena ako chúlostivú situáciu vyriešiť, ale nemohol som sa sústrediť.
Nákladiak s maoistami zastavil neočakávane uprostred ulice a dav predavačov zeleniny, posvätní muži, žobráci, storočné stareny, turisti začali ustupovať pred tlupou, ktorá začala bliakať nezmyselné komunistické heslá a pri tom zbesilo mávať transparentami ozdobenými červenými hviezdami s kosákom a kladivom. Nadšení maoisti mi začali pripomínať Želku z filmu "Sedím na konári a je mi dobre", a preto som stiahol svoju ženu za ruku a rázne vykročil s poznámkou: "Poďme, nevedia čo činia!" Tak sme teda vkĺzli otvorenými dverami do obchodu s drahými kameňmi...
Nepál 2008: Na mňa ako na človeka narodeného v niekdajšom "Východnom bloku Európy" tieto plagátiky pôsobili veľmi prázdno a osirelo.
No ale tu to musím skrátiť. Čo vám budem rozprávať! V obchode sme strávili takmer hodinu. Prefíkaný Ind pred nás hodil za lopatu rubínov, potom za dve lopaty smaragdov a pridal aj topásy. A o zafíroch, ani nebudem hovoriť! Zamatový koberček pokrytý drahokamami sa blyšťal, trblietal, mámil zmysly a každý kamienok z pokladu kričal zvlášť: "Kúp si mňa, som krásny!" "Nie jeho, mňa!" "Nie, nie, mňa!". Majiteľov pomocník nám doniesol drevené stoličky a prefíkaný Ind mi úslužne podal klenotnícku lupu. Pretože ja vždy nosím na krku svoju geologickú lupu, afektovane som mu povedal: "Ďakujem pane, ale ja mám svoju!".
Prefíkaný Ind bol zo mňa tak nadšený, že hneď zo zákulisia privalil ešte jeden obrovský diamant taký veľký, že som mu ho musel pomôcť vyniesť na stôl. Pozerali sme sa naozaj na pravý kráľovský poklad! Nakoniec sme si vybrali prstienok, v ktorom bolo deväť malinkých diamantov zvierajúcich jediný väčší rubín. Ind žiaril šťastím a spokojnosťou a my spolu s ním.
Keď malo dôjsť k platbe, dôležito som sa opýtal, či dostaneme aj certifikát o pravosti. Prefíkaný Ind sa začal, aj napriek tomu, že som neveril, že je to možné, usmievať ešte viac ako doteraz a úslužne mi s výrazom malého čerta povedal: "Samozrejme pane, bez toho to predsa nejde!". Spokojne som na sklenený stôl pokvapkaný potom z môjho čela položil pár sto dolárových bankoviek, ktoré po prepočítaní v zápätí nenávratne zmizli z jeho rúk, ako karty kúzelníka.
Nepál 2008: Okolo Kathmandu je mnoho posvätných miest, kde prichádzajú ľudia, aby nechali obradne utratiť zviera pred slávnostnou konzumáciou. V radoch stáli zástupy držiac ovce, sliepky, kačice, prasiatka, ktoré čakali na svoje usmrtenie rukou obradného mäsiara.
Potom prefíkaný Ind dôležito vzal rozložené umuchlané noviny, na stránkach ktorých poskakovali písmenká sanskrstu okolo čiernobielej hviezdy s kosákom a kladivom. Zručne vytrhol kus stránky a zabalil do nej náš magický prsteň. Nato odvalil obrovský diamant zo stola a pod ním ležal ufúľaný malý pokladničný blok s ružovými zamastenými hárkami. Opäť jeden vytrhol a guličkovým perom naň napísal - "Zlatý prsteň s deviatimi diamantami a jedným rubínom". Bodka, cena, pomlčka, dátum a podpis.
Mirka si vzala prsteň z pultu a ja vzácny certifikát priamo z jeho obratných rúk. Vrúcne sme sa rozlúčili, prefíkaný Ind mi vrazil do ruky ešte vizitku a my sme sa opäť ocitli na ulici. Pozrel som sa úkosom opäť na hinduistického bôžika a mal som dojem, že sa na mňa tentokrát, ale doslova - škerí ... Náhle som si uvedomil, že rev maoistických ampliónov sa stratil a my sme sa s Mirkou rozbehli po uliciach kráľovského Kathmandu...
Nepál 2008: Komunistická propaganda maoistov v Nepále ...
Vlastne nerozbehli, iba sme odovzdane opäť vkĺzli do tečúceho davu, v ktorom sa miesili národy a rasy z celej Ázie so svojimi káričkami, batohmi, taškami plnými tovaru, ktorý hlasite ponúkali, aby si zarobili na svoj chlieb každodenný. Prechádzali sme okolo chrámov, kaplniek, sôch a sošiek bôžikov a bohov v rôznych podobách. Sochy a sošky boli pomaľované, ozdobené kvetmi a niektoré z nich mali meďenkou pokryté mince pribité klincami okolo rohov podstavca, na ktorom boli osadené. Nakoniec nás nekonečný labyrint uličiek v Kathmandu priviedol k malému námestiu.
V rohu námestia, presne tam, kde stál drevený elektrický stĺp, hneď vedľa chrámu, kľačal chlapík s otvoreným trezorom plným bankoviek a medených mincí. Okolo obchodníka s peniazmi sa na chodníku váľali roztrhané portréty nepálskeho kráľa, ktoré však nikto nevidel, lebo krásne priečelie chrámu priťahovalo pohľady okoloidúcich obrovské plátno zababrané komunistickými symbolmi a s tvárou neapolského mafiána, ktorému by sa určite nedalo veriť...
Nepál 2008: Nepálčania pôsobia svojím životným štýlom divotvorne. Tento muž si postavil svoje živobytie na tom, že predával miliónové bankovky po korune ...
Nepál 2008: Rozporuplná realita nášho bytia. Každá priklincovaná minca pri nohách božstva symbolizuje nejaké svetské želanie, ktoré sa nadprirodzeným spôsobom môže stať skutočnosťou.
Keby som bol však volič, viac dôvery by som vložil do starožitnej stareny, ktorá sedela chrbátom otočená k zrkadlu, akoby nechcela vidieť svoju tvár, v ktorej sa odrážala celá história Nepálskeho kráľovstva. V záhyboch tých hlbokých vrások som si prečítal všetky míľniky jej starodávneho života a do jej obrovských rúk som potom vtisol malý peniaz, ktorému sa potešila. Jej tvár pri úsmeve zašušťala ako starodávny pergamen.
Keď som opúšťal starobylú starenu aj s ukoristeným príbehom, aj mňa skoro zrazil nákladiak.Tentokrát však vrchovato naložený demokratmi. Aj oni niečo revali do ampliónov, ale na rozdiel od maoistov pôsobili znudene a bez nadšenia. Vrieskali však do ampliónu rovnako hlasno ako maoisti, až jednému maličkému Krišnovi vedľa dokaličeného žobráka popraskala emailová farba okolo kútika úst. Bôžik nahodil ublížený výraz tváre a mne ho prišlo veľmi ľúto...
Nepál 2008: Tváre Nepálčanov - starcov sú ako mapa života. Ukrývaju odkaz, ktorý pripomína každému skutočnosť, že pokoriť vlastnú najvyššiu horu svojho života vôbec nie je ľahké ...
V hlave sa mi začali rojiť myšlienky, ktoré nezapadali do itineráru turistu, ktorý sa rozhodol navštíviť starobylé Nepálske kráľovstvo, aby pookrial odlišnosťou života, bohatými kultúrnymi a náboženskými tradíciami. Zmocnili sa ma pochybnosti, lebo čarovný svet nepálskeho Kathmandu nelogicky pripomínal ten najbizardnejší politický svet Shootyho kresieb vyvolávajúci gogoľovský záchvat smiechu cez slzy. Tá politická agitka, ktorá nás sprevádzala po celý deň na každom kroku, nám nedávala zmysel, a hlavne v tomto starodávnom svete pripadala absurdná ako filmová groteska.
Nepál 2008: Bohovia sú mŕtvi, kráľa vyženieme a my to vyriešime ...
Do nálady ma však opäť dostala moja Mirka, ktorá roztopašne obdivovala svoj nový prsteň a nezúčastnene zašveholila, že Kathmandu je neskutočne krásne, a že môžem byť šťastný, že ona nemá toľko rúk ako boh Šiva, inak by som jej musel kúpiť aj ten veľký prstienok s topásom, potom ten väčší so zafírom a aj ten náramok ozdobený zelenými smaragdami, veľkými ako mačacie oči.
Rozosmial som sa a žoviálne som pristúpil k mladým rikšiarom, ktorí vyzerali ako chuligáni z ruského filmu s poznámkou: "Páni, dali by sme si dobré kari!". Rikšiari nás naložili do svojich ozdobených kár a už sme boli unášaní uličkami kráľovského mesta. Rikšiari šlapali a do vetra, ktorý neprestajne vanul od Himalájí, so smiechom a s pobavením vykrikovali: "Pane, aké kari by ste si dali?" "Nepálske?" "Tibetské?" "Pakistánske?" "Indické?" "Kari na bangladéšsky spôsob?" ...
Nepál 2008: Mladí rikšiari v Kathmandu. Veľmi by som chcel vedieť, či z nich vyrastú noví demokrati alebo maoisti...
Nakoniec sme sa rozhodli pre kari podávané v tibetskej vývarovni, lebo dnešný deň sme započali ranným posedením v tibetskej čajovni. Čarovná čajovňa bola v maličkej miestnosti z kameňa, s drevenou podlahou a malými okienkami, cez ktoré sme pozorovali pri sŕkaní čaju dianie pri raňajších modlitbách v okolitých chrámoch ozdobených maskami pre turistov. Keď sme dojedli to nadprirodzene chutné a voňavé kari, bol už neskorý večer. Usmievavý tibetský čašník nám pri odchode vrúcne poďakoval a zaželal veľa šťastia na cestách.
O výpadky elektrického prúdu v Kathmandu nie je núdza, a preto sme vyšli z tibetskej vývarovne, omámení kulinárskym zážitkom do ulice, ktorá sa tiahla už v hlbokej tme plávajúcej pomedzi stovky zapálených sviečok. Svetlo sviečok magickým spôsobom odhaľovalo nočný život v jednej zo stovky štvrtí Kathmandu toho času bez elektriky. Mnohé miestne obchodíky so všeličím možným sa pod pláštikom tmy premenili na nepálske krčmy, kde v živej vrave sedeli unavení rikšiari, predavači, zametači ulíc a stáli obyvatelia okolitých domov.
Nepál 2008: Každá maska odráža jeden z odtieňov našej duše. Symbolika opisujúca každý náš pocit v konečnom okamihu nášho rozhodnutia sa ako ďalej ...
Aj keď som si zohol hlavu až na prsia, aj tak som ešte stále plecami ošúchaval nízke dymom začmudené stropy nepálskej krčmy. Za mnou vplávala Mirka, iba o trošku nižšia než ja a celá krčma s priateľským prekvapením zabzučala. Každý sa začal posúvať ako sa dalo, aby nám vytvoril miesto na sedenie. Keď k nám prišla postaršia Nepálka s čiernymi očami v tvare husľového kľúča povedal som jej, že by som rád okoštoval nejaký miestny alkohol.
Nepálka sa ponorila do tmavého kúta krčmy a priniesla ďalšiu zapálenú sviečku, tanierik s orieškami a obitý 2dcl pohár zo skla naplnený mútnou, ale ešte stále priezračnou tekutinou so strohou poznámkou: "Home vine!". Nápoj chutil ako veľmi nevydarená a ešte k tomu vodou zriedená ražňovica. Potlačil som grimasu, ktorá sa mi prirodzene drala na povrch, ale pomyslel som si, keď víno tak víno a opäť som sa takmer s chuťou napil.
Po druhom poháriku nepálskeho vína som zistil, že som schopný plynulo rozprávať hociktorým z miestnych dialektov, a tak sme sa dozvedeli od prísediacich domácich, že víno vlastne nie je víno, ale obilná pálenka, a že Nepál už vlastne nie je kráľovstvom, ale novou budúcou republikou na mape sveta. Kráľa totiž nikto nechcel, lebo on dávno zabudol na ľudí a žil si už iba sám pre seba. Svoju budúcnosť Nepálčania videli v prichádzajúcich demokratických voľbách a v novej republike, ktorá bola vlastne v ten deň už na počiatku svojho vzniku. Cítil som sa pravdu povediac oklamaný, ako by mi niekto práve dokázal fakt, že Pavol Dobšinský nenapísal ani jednu rozprávku, ale ich "opajcol" z nejakého zabudnutého zákutia internetu. Sentimentálne by som povedal, že Nepálu viac svedčí byť kráľovstvom ako republikou...
Aj napriek tomu, že sme vlastne zažili jeden z posledných dní Nepálskeho kráľovstva, nakoniec sme neboli sklamaní. Nepál podľa mňa ešte dlho ostane krajinou, kde každodenná rutinná existencia jej obyvateľov bude pripomínať rozprávkovú krajinu, v ktorej sa dajú zaujímavo precvičiť filozofické predstavy o bytí človeka. Mentalita obyvateľov Nepálu a ich postoj k životu pôsobia mohutne a trvácne ako Himaláje. Nepálčania si strážia svoje tradície a ctia si korene svojej viery, aj keď predvolebná atmosféra v meste svedčila o inom. Príležitosť spoznať tradičný spôsob života ľudí v Nepále som považoval za veľmi vzácnu skúsenosť, lebo ma neustále nútila hľadať odpovede na otázky, na ktoré ako sa zdá, priame odpovede neexistujú.
Nepál 2008: Nepál ostane pre mňa navždy rozprávkovým kráľovstvom. Videl som tam horu medenú, striebornú a aj zlatú. Všetky symboly života, ktoré jednoducho nie je možné vykladať rozumom, ale ich význam možno objaviť len vtedy, keď človek v sebe zobudí dušu túžiacu po múdrosti...
Napísané z príležitosti zániku Nepálskeho kráľovstva dňa 28. mája 2008. Aprílove voľby v ten rok vyhrali Maoisti, ktorí sa stali politickým lídrom krajiny.
