Kambodža 2006: Na hraničnom priechode z Thajska do Kambodže a v turistických strediskách vás vítal transparent s upozornením, že sex s deťmi je v Kambodži zločin.
Že je na svete detí ako smetí, to je skutočne pravda. Nájdete ich doslova všade. Pod lopúchmi v tropických pralesoch, v tieni horúcich skál hlboko v púšti, na brehoch nekonečných oceánov, na pasienkoch vo vysokých horách - proste všade. Uvidíte ich pri modrých bazénoch honosných domov, v ošarpaných chalupách, na ihriskách medzi betónovymi panelákmi. Stretnete ich v na tmavých chodbách lacných ubytovní, dokonca aj v kostoloch, nemocniciach alebo na cintorínoch. Deti nájdete v hniezdach nádeje, v detských domovoch, na smetiskách, v špinavých uliciach, v utečeneckých táboroch, v lazaretoch, vo vojnových konfliktoch, alebo dokonca aj v posteliach zatratených zvrhlíkov. Pýtam sa: "Musia byť dnešné deti už naozaj všade?"
Kongo 2007: Mnohé deti Afriky sú názornym príkladom toho, ako vyzerá skutočná bieda, hlad a zaostalosť.
Videl som veľa deti ako sa učili čítať a písať, ako sa hrali v piesku, naháňali žaby v potoku, púšťali šarkana, kradli susedové jablká, alebo sa z dlhej chvíle iba tak schovávali, aby ich niekto potom rýchlo našiel. Videl som aj deti, ktoré keď boli hladné, tak dostali najesť. Keď boli unavené, tak sa mohli vyspať v láskavom náruči. Videl som však už aj také, ktoré museli ťahať káru, že by koňa pretrhlo, aby za to potom dostali najesť. Deti nemohúce, nakazené cholerou, maláriou, AIDS-om. Stretol som deti, ktoré ma úpenlivo prosili, aby mi mohli vyčistiť topánky za ten čas, čo som ja budem sŕkať studené pivo pod palmami. Videl som deti, ktoré sa v strachu ukrývali pred rodičmi, lebo sa im nič nepodarilo v ten deň ukradnúť. Videl som aj také, ktoré zbierali svoju mamu na schodišti, lebo ju ožratý manžel dobil. Videl som deti opité, fajčiace a posmievajúce sa Bohu. Pýtam sa však: "Musia dnešné deti naozaj robiť všetko?"
Austrália 2004: Zdalo by sa, že deti tzv. civilizovaného sveta majú bezstarostný život. Veľmi často to však nie je pravda.
Hovorí sa, že deti sú ako pomyselná prázdna nádoba. Čo do nej vložíme, to v nich navždy ostane. Deti nemožno nikdy ukryť pred dospelákmi. Deti všetko spozorujú a s ľahkosťou si osvoja, aj keď ešte nič nemôžu chápať. Preto je to aj jeden zo spôsobov, ako sa vytvára budúci obraz našej spoločnosti.
Ostrov Jáva 2005: Deti z komunity zberačov kávy moslimského vierovyznania. Slušnejšie vychované deti som asi ešte v živote nevidel.
Deti sú tiež ľudské tvory, ibaže ešte maličké. Ak deti v dnešnej dobe ešte stále musia vedieť, čo je to hlad, tvrdá práca, bolesť, strach alebo hnev, keď vo svojej predčasne porušenej nevinnosti už dokážu vedome podvádzať, hrešiť, používať krutosť, násilie a osvojiť si zákernosť, tak je to znamenie, že svet dospelých opäť zlyhal a už bolo do nich zasiate - dedičstvo hriechu spôsobujúce všetok doterajší marazmus ľudstva. Ako potom bude vyzerať ich vlastná cesta za šťastím?
Kambodža 2006: Chlapci pomáhajúci pri výrobe tehál. Nie, nejednalo sa o otrockú prácu, ale verím, že okrem tehelne a okolitého pralesa nevedia, že existuje aj iný detský svet ako ten ich.
Kongo 2007: Chlapec zotavujúci sa z nákazy cholerou v lazarete zriadenom organizáciou Lekári bez hraníc.
PS: Napísane z príležitosti Medzinárodného dňa detí.
