Na moje prekvapenie prvá položka odkazovala na stránku beo.sk, ktorá naozaj nepatrí k mojim obľúbeným. Kliknem a pod hororisticky napísaným nadpisom čítam mená mojich súčasných a bývalých učiteľov, ktorí sa podieľali na písaní nových biologických učebníc pre gymnáziá. Autor článku sa rozhorčuje nad prehlásením docenta Thurza, ktorý podľa jeho slov popiera existenciu rás: „Ľudia si najprv všimli rozdiely vo farbe pokožky, čo viedlo k predstavám, že je možné ľudstvo rozdeliť na rasy podľa farby pleti. (...) Vo všetkých znakoch však jestvuje plynulá premenlivosť a nikde nenachádzame ostré hranice, ktoré by umožňovali vyčleniť ohraničené skupiny na základe odlišnosti v používaných charakteristikách. (...) Pojem rasa nemá definovaný obsah, necharakterizuje určitú jednotku ľudskej variability." Autor zároveň argumentuje frázami ako: „Alebo keď ide po ulici, nerozozná černocha od belocha?", „Rasu možno charakterizovať ako populáciu (istého druhu, v tomto prípade ľudského), členovia ktorej majú isté špecifické genetické znaky, ktoré ich odlišujú od iných populácií.„ a „...väčšia pigmentácia pokožky černochov má skutočne za účel chrániť ich pred slnečným žiarením. Zmena týchto biologických adaptácií však trvala tisíce rokov - čo vidíme napr. na tom, že černosi v Amerike sú stále čierni, pokým sa nezmiešali s bielymi obyvateľmi.„ Autor, pán Minár, je zrejme odborník v genetike človeka, keď oponuje takej autorite v oblasti antropológie, ako je docent Thurzo. Nechápem však, prečo mu pojmy „mutácia" či „zamrznutá evolúcia" nič nehovoria. Pán Minár, my sme nevybledli, ale zmutovali, takže deti s bledou pokožkou sa objavili v určitej etape fylogenézy človeka a staré druhy nie sú tak citlivé na selekčné vplyvy ako nové. Nové druhy, ktoré sa teoreticky môžu objaviť napríklad na čerstvo vynorenom ostrove sú citlivejšie na vplyvy prostredia a adaptačné zmeny sa rýchlejšie zapíšu do ich genómu, ako druhu, ktorý existuje už desaťtisíce rokov a k zmenám sa len „akomoduje" (alebo nie), ale jeho genóm ostane nezmenený. Z vretenice už orol nebude, ani zo šimpanza človek. Takisto, ako Afričan nevybledne.
Ale polemizovať som chcela o niečom inom. Pamätám si hodiny systematiky živočíchov, na ktorých sme sa mordovali s nekonečným učením čeľaďí, rodov, radov, tried, ríš. Neustále sa to menilo a nestíhali sme sa učiť nové a nové systémy. V r. 2006 sme si museli zvyknúť, že je šesť ríš, nie štyri. Že už nepatríme do ríše „živočíchy", ale „zadnobičíkovce" a huby sú nám bližšie ako jednobunkovce, podľa dovtedy platného systému, živočíšneho pôvodu. Akokoľvek, na hodinách taxonómie nám pán profesor povedal, že jediným platným a stabilným taxónom je druh. Všetky ostatné sú vecou dohody. Druh je taký, aký je. Opíšeme ho, ako najlepšie vieme a pre nás to bude niečo fixné, stabilné, exaktné. Ale kritériá, podľa ktorých jednotlivé druhy zaradíme do rodov, čeľadí, či vyšších taxónov, určujeme my. A tieto kritériá môžeme ľubovoľne meniť, ak ich logicky zdôvodníme. A opäť príde niekto, kto nájde ešte vyššiu logiku a zmení systém. Ale druhy sa tým nemenia. Stále to bude populácia reprodukčne izolovaných jedincov vyznačujúca sa určitými spoločnými znakmi. Je to snáď dobré pre našu orientáciu, možno aj preto, aby sme pochopili evolúciu, alebo trápili študentov memorovaním. Škody tým rozhodne nenapáchame.
V minulosti nejaký chytrák vymyslel pojem „rasa" na základe niekoľkých vonkajších, nápadných čŕt, ktoré pozoroval na ľuďoch vo svojom širšom či užšom okolí. A boli na svete prvé škatuľky, celkom nebezpečné pre druh tak nerozumný, ako je Homo sapiens. Jeden z mojich učiteľov raz povedal: „Ak nejaká práca má byť spravená, zaslúži si byť spravená poriadne." Mali by sme vymyslieť viac rás a doviesť prácu oného chytráka do dokonalosti! Čo tak založiť rasu ryšavých (farba ryšavých vlasov je predsa tiež zakódovaná v DNA)? Alebo modrookých. Potom ryšavých kučeravých. Ryšavých rovnovlasých. Ryšavých pehavých. Ryšavých pehavých modrookých. Ryšavých pehavých zelenookých. Ryšavých pehavých zelenookých rovnonosých. A veľkonosých. Rasa 178 cm vysokých. Rasa pojedajúca hamburgery. Rasa nenávidiaca hamburgery (ktovie, možno aj chuť na hamburger je už v genóme zapísaná). Rasa, ktorej ide matematika. Rasa rasistov, rasa rasistov modrookých, rasa rasistov hnedookých... Všetky tieto práve založené rasy by sa dali ešte rozdeliť na ďalšie a ďalšie, podľa užších a užších kritérií. Neviem, koľko by mi to trvalo, ale viem aký by bol výsledok: takmer 7 miliárd rás. Ostáva už len otázka: NAČO to všetko?
