V roku 1971 Rómovia požiadali na 1. svetovom kongrese v Londýne väčšinovú spoločnosť, aby boli takto volaní a hanlivé pomenovanie „cigán" sa prestalo používať. Myslím, že keby sa aj jediný Róm, ktorý nekradne a neklame vzbúril a šiel na tento kongres, mal by plné právo žiadať, aby ani on, ani jeho národ či etnikum, nebolo viac označované takto hanlivo.
Možno vás napadne: „Ale však oni sa medzi sebou volajú „cigáni"." Alebo: „On po mne chcel aby som ho volala „cigán"." Či: „V slovníku slovenského jazyka tento pojem je..." Priznám sa, že túto chybu som spravila v minulosti aj ja. Odklepli mi používanie hanlivého pomenovania a ja som ho používala, akoby sa nechumelilo. Však mi povedali: „My nie sme Rómovia. My sme „cigáni"." Vôbec ma nenapadlo, že ľudí, ktorí sú mi tak blízki, sústavne urážam. Nerozmýšľala som. Že za pojmom „cigán" sa v slovníku neobjavila skratka „pejor.", je chybou autorov, nie legitimáciou používania tohto pojmu. Pevne verím, že ďalšie slovníky už budú písané správne.
Ako sa oni nazývajú medzi sebou, je ich súkromná vec. Moja priateľka o tom tiež píše vo svojom blogu Hra na slovíčka... . Ona môže. Je to z jej strany vlastne prejav slušnosti, že nenúti majoritu používať jediný regulérny, politicky korektný a nehanlivý pojem.
Stalo sa vám, že ste v spoločnosti kolegov nadávali na svoju mamu, či sestru? Poriadne vás niektorá napálila a vy ste kypeli a soptili... Predstavte si, že by niektorý z prítomných povedal: „No tá tvoja mama je riadna p... „ Mne by sa iste nožík vo vrecku otvoril a vyprosila by som si, aby nadával na moju mamu. Ja môžem, ale druhý nie...
Mám mladšiu sestru. Keď sme boli deti, často som ju tĺkla. Furt sa žalovala a ja som si to potom odskákala. Tak dostala výprask, čo hneď aj bonzla rodičom a kolečko sa opakovalo. Ale ak sa jej hoci len dotkol niekto iný... fúúúú ...bol synom smrti! Ja som ju mohla zdrať, iný nie...
Možno ste počuli niekedy neformálny rozhovor dvoch Afroameričanov. Kľudne sa môže stať, že si zo srandy vynadajú do „negrov". Ak to na nich povie biely Američan, tak ich urazí... Oni môžu, iní nie.
Predstavte si, že by vám niekto dal povolenie zabiť ho. Myslíte, že by ste sa pred súdom obhájili, ak by ste tvrdili, že vám povolenie dal?
Ľudia môžu mať najrôznejšie subjektívne dôvody, aby vám dali súhlas porušovať ich práva, alebo ich označovať hanlivo, čo vás ale nezbaví viny, ak tak učiníte. Je len a len na vás, či sa rozhodnete byť slušnými a bezúhonnými. Ja osobne si vyberám túto cestu. Nikto ma nedonúti, aby som ho volala „p..." , „k..." či „cigán". Aký slovník používate, je predsa vaša vizitka, nie ich...
