Načo je nám zákon o rodinnom podnikaní? Veď predsa na Slovensku máme státisíce živnostníkov, ktorí podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, máme desaťtisíce firiem, eseročiek, akciových spoločností. No načo potrebujeme zákon o rodinnom podnikaní?
Týmto návrhom zákona o rodinnom podnikaní, chceme docieliť to, aby sa ľudia zamysleli a povedali si: No počkajte, keď vytvorím rodinnú firmu, rodinnú farmu, tak nám štát urobí určité daňové a odvodové zvýhodnenie. Pre tento štát je lepšie, keď bude platiť desaťtisíce ľudí na sociálnych dávkach? Alebo je lepšie pre Slovensko a pre výdavky štátu, keď títo ľudia sa takto samozamestnajú v rodinnej firme a budú tomuto štátu platiť? Možno nie veľké odvody a dane, ale platiť budú. Čo je výhodnejšie? No samozrejme, aj z pohľadu verejných financií, aj z pohľadu toho, že títo ľudia budú mať dôstojnú obživu a nebudú sa musieť takto skrývať za čiernu prácu.
Takéto rodinné firmy všade vo svete sú veľmi stabilné. Naozaj, tie firmy sa nerozpadávajú každý mesiac a nanovo nevznikajú znova a znova. Sú to veľmi stabilné firmy. Druhá vec je dôvera. Dôvera vo vnútri tej firmy, ale dôvera aj navonok. To je presne to, čo v tejto krajine najviac chýba: stabilita a dôvera. Na Slovensku nedôveruje banka podnikateľovi, podnikateľ banke, podnikatelia navzájom. Podnikatelia neveria štátu a opačne. Ale v rodinnej firme, kde sú tie vzťahy založené na príbuzenstve, je tá dôvera dlhodobo určite vyššia ako vo firmách, ktoré sú založené len na základe súčasne platných pravidiel. Dôvera je to, čo by sme všetci potrebovali aj v tých časoch krízy.
Na záver by som rád pripomenul slová svetoznámeho podnikateľa Tomáša Baťu z roku 1932, teda v čase vrcholiacej Veľkej hospodárskej krízy: „Je potrebné prekonať krízu dôvery. Technickými, finančnými a úverovými zásahmi ju však prekonať nie je možné. Dôvera je vec osobná. Dôveru možno obnoviť len mravným hľadiskom a osobným príkladom."
