Imitujem svoju predstavu v dejstve iného

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

V priestoroch medzi poličkami bol drevený obklad. Každá predstava tej samej osobnosti je zbytočná. V zrkadle sa mu otláčal lesk vlastného ega. Hrotom pera som vyberal vlasy z umývadla. Nikdy som si nemyslel, že sa budem cítiť tak prázdno, tak osamelo... V živote som mal k dispozícií chvíle, ktoré boli dokonalé.., teraz premýšľam ako to, že som mal takú odvahu škrtnúť zápalkou, obliať sa benzínom a objať kvet ktorý som miloval... Keď teraz na to spomínam.., viem že sa to už nedá vrátiť.., všetko som spálil, čo sa len dalo.. a naivne som od toho čakal akýsi zázračný druh prezretia, osvietenia, ktoré zo mňa spraví nadčloveka, umelca, niečo ako bytosť na úrovni mora..

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sledujem svoj ohryzok v zrkadle. Nepozdravím sa sám sebe. Neodzdravím cudzieho chlapa na ulici, pretože železo vo mne ma tlačí ku dnu tak veľmi, že nemám chuť, ani silu zdvihnúť hlavu.. sprostú túliacu sa kurvu... To je moja hlava. Na plešine si vyšívam obrázky mŕtvych bohov. Nezáleží mi na jazvách, ani na tom, čo stvorí infekcia. Ona na mňa niekedy myslí s tou spenenou nenávisťou, a nazýva ma „onfekciou“... V Číne nie sú žiadne čínske štvrte. Amor nepozná lásku. Boh nikdy nebol stvorený iným bohom.. Moja myseľ je krajinotvorca i krajnotvorca zároveň. Sadím stromy na vysokých skalách pobrežia. Koho je to vina..?... Vytváram si vnútorné svety a rozpoloženia.. Niekedy utekám nahý po lúke kde svieti žiarivé Slnko, no zároveň na oblohe vidno všetky hviezdy.. Na tej lúke je rozprestretá deka a vietor ma stále hladí. Mám rád jej dotyk studených rúk. O pár krokov ďalej vychádzam na ľadovú horu. Je zo suchého ladu a strašne to páli. Koža mi puká. Som bosí.. vlastne som úplne nahý. Som tam sám, ale zalieva ma pocit pohľadov hladných ľudí, ktorý ma nenávidia... Myslím, že som sa s tým už zmieril.. a práve to zmierenie pomaly, ale isto zo mňa vypúšťa život. Hrám sa na šaša, lebo som zúfalý. Obrovská kovová vaňa.. Ale.. nemyslím si, že mi niečo ešte pomôže. Nieže by som ju notoricky odmietal, ale neviem si to predstaviť. Neviem si to logicky vyvodiť, nájsť chlapské riešenie.. Proste nevidím nič.. Život vnímam.., akoby mi bol prisúdený. Ako spolubývajúci v base. Blbý agresívny neger, ktorého sa pokúsim zabiť. Prehrám a veľmi na to doplatím. Stravovacie návyky môjho druhu sú pochabé. Voodoo kuraťom ohlodávam hlavy a ich krv si púšťam skrz ihlu do svojho tela. Moje telo to nevie pochopiť. Vznikajú nebezpečné toxíny a zo začiatku prijemne oblbuje dušu. Zobudil som sa v kostole na lavičke. „veď je ťa naučím po kostole hvízdať! ..Pane Bože...“ dodal som nahnevaným hlasom s prudko klesajúcim tónom. Volám sa Anton Trnka ale všetci ma volajú Tóno. 

Erik Pánči

Erik Pánči

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som malý muž s expresívnym záujmom o pohodlný prístup k bezbariérovým možnostiam individuálneho rozvoja chronických ochorení mysle. Vždy keď som smädný, zvyknem mávať taký bolestivý pocit medzi plecom a krkom na pravej strane...akoby my tam niekto silno držal celé hodiny. Potom sa to snažím vymasírovať, ale niekedy to trvá i celý deň. Nakupujem analógové prístroje, aj keď nemám peniaze. Platím peniazmi iných ľudí. Som alergický na alkohol. Po pár pivách celý sčerveniem a ťažko sa mi dýcha. O "tvrdom" už ani nehovorím... Buď milujem umenie a snažím sa v ňom nájsť nové formy života, alebo ma tento život tak veľmi nebaví, že sa snažím stvoriť si vlastný svet, v ktorom by som niekedy snáď mohol slobodne žiť. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
SkryťZatvoriť reklamu