reklama

O rodičovstve nevrlých ľudí (zvukomalbaskladba)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Držím spodnú peru. A hľadím.. trocha vystrašene, trocha nesmelo, čisto. V prvom rade by som nemal stáť... Nie som rovný tým čo stoja, nie som hoden kráčať po ulici ale hlavne, sa ich bojím viac, ako oni sa ma boja.. nemohol, nemal... Kvitnúci kameň kamením, mojim kamením tesaný i vytesávaný do inej podoby. Do inej podoby spred okna z ktorého hľadíš... Na muža na úteku... Neskoro v noci po drevenej lúke hmýriace sa hady imitujú vetrom zdobené steblá trávy... Mami, mami! Prečo sú iné deti iné ako ja... prečo sa zlieva voda v umývadle do jedného pokoja...a prečo na mňa tak zdesene hľadíš, keď ma hladíš po lese a po tvári...?.. Snáď nie som dieťa nechcené... Snáď niet krajšieho pohľadu na zemi.., niet krajšieho tela ako mám ja.. Márdž podaj mi pohár rumu a daj do nej kolu prosím ťa! Áno môj drahý, nech sa ti páči, slinami som ti predlízala okraj pohára, už sa nemusíš trápiť sám...a znova...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Niekto iný niekde inde chváli svoje dieťa...rozmaznáva, smeje sa... Je zbabelé, keď mi v škole pľuje medzi rožky rozdrobené droždie... Strašný smrad to je., strašný smrad... Niektorým postavám som prilepil vlasy.., obetoval som svoje podpazušie., keď na nich hľadíte tak si k nim privoňajte, ale napadol ich mor... aj lesy sa zmenili..(hrám)

Márdž !! Áno drahý?´ Kde máme rožky, som smädný.. Hneď môj milý, hneď... Môj dadly zvykol pri večeri.. , vlastne na večeru jedol suché rožky máčané vo víne a zapíjal ich vínom v ktorom plávali napadané komáre.. Jedného dňa vyšlo Slnko o čosi neskôr ako obvykle, kohút nekikiríkal a mňa od zúrivosti udrel a kričal.. To je tvoja vina!, že som zaspal!, Slnko sa na teba nechce pozerať, taký si hnusný!.. ty smrad!. (skloním hlavu.. držím, možno prejdem na jeden vysoký tón.. som smutný.. zvuk sa noizuje, ničí, chvíľu sa stupňuje, potom prejde do pekného cinkotu.. potom znova... Pravou rukou si začnem kráčať po ľavej a hľadať sa tak, ako sa zvyknú hľadať iný ľudia na cudzích fotkách.. robím gestá a... Drevený prepych v sklenenom dome... oheň horí v železnom kozube. Vypaľujem si rany aby som nevykrvácal.. nožom pretiahnem smútok po tvári a skúsim sa usmiať..(skúsim sa usmiať aj keď to nepôjde).  Vytvorím si svet v ktorom budem môcť byť šťastný...Skúsi ma niekto zastaviť.. (noizovy koniec –koncert na 3 minuty, koniec.)

Erik Pánči

Erik Pánči

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som malý muž s expresívnym záujmom o pohodlný prístup k bezbariérovým možnostiam individuálneho rozvoja chronických ochorení mysle. Vždy keď som smädný, zvyknem mávať taký bolestivý pocit medzi plecom a krkom na pravej strane...akoby my tam niekto silno držal celé hodiny. Potom sa to snažím vymasírovať, ale niekedy to trvá i celý deň. Nakupujem analógové prístroje, aj keď nemám peniaze. Platím peniazmi iných ľudí. Som alergický na alkohol. Po pár pivách celý sčerveniem a ťažko sa mi dýcha. O "tvrdom" už ani nehovorím... Buď milujem umenie a snažím sa v ňom nájsť nové formy života, alebo ma tento život tak veľmi nebaví, že sa snažím stvoriť si vlastný svet, v ktorom by som niekedy snáď mohol slobodne žiť. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu