Vedome píšem o viacerých modeloch. Nakoľko všade sú podmienky rôzne - štruktúra obyvateľstva, vzdialenosť od väčšieho mesta, poloha na mape Slovenska „Východ - Západ" ap. Jedno však majú tieto modely spoločné: sklon k autokracii.
Ako povedal pre takými 10 - 13 rokmi jeden vrcholný politik - „Slovensko je posiate starostami a primátormi, ktorý sa správajú na svojich územiach ako malí diktátoríci...". Chcel tým vystihnúť to, že hoci v slobodnej, demokratickej spoločnosti legitimita akéhokoľvek výkonu verejnej správy je postavená na zákone, mnohí predstavitelia našich miest a obcí sa v tom čase správali tak, akoby najvyšším princípom ich starostovania nebola autorita zákona, ale autorita ich vlastnej osoby. Ten starosta, ktorý svoju autoritu odvíja predovšetkým od vlastnej osoby, od vlastných predstáv, charizmy, od osobnej moci, ktorú nadobul a svojim vládnutím aj upevnil, ktorý nemá problém vedome (a nepozorovane) porušiť zákon (a následne aj etické normy), ak mu to dopomôže dosahovať svoje ciele, ten starosta je jednoducho autokrat, malý diktátorík a svoj úrad vykonáva síce legálne, ale neligitímne. (Viem si predstaviť, že toto konštatovanie, aj napriek svojej pravdivosti, úprimne pobúri a rozhorčí nejedného starostu, či kandidáta na túto funkciu.)
Ten starosta, kto výkon svojej funkcie postavil na autorite zákona, je si vedomý, že dodržiavanie zákonov (ktoré potvrdil sľubom) je najvyšším morálnym imperatívom pre jeho prácu vykonáva svoju službu nielen legálne, ale aj legitímne.
V úvode som spomenul tie modely, ktoré ešte v niektorých našich dedinách pretrvávajú až doteraz. Sú to modely starostov, ktorý zákona dodržiavajú len vtedy, ak sú pod sprísnenou kontrolou štátnych orgánov či vnútorných kontrolných mechanizmov vlastnej samosprávy. Ak tieto absentujú, ak sa cítia istí svojou beztrestnosťou, neraz nemajú problém aj verejne vyhlásiť vety typu: „Mne je to jedno, či som porušil nejaký zákon, alebo neporušil. Tak som sa rozhodol a tak to aj bude."
A ak im to prejde, cítia sa ešte len viac posilnení.
Mnohé mestá, ba mnohé obce tento model z obdobia začiatku 90 - tych rokov minulého storočia už nadobro opustili. Dodržiavanie pravidiel, zákonov, nariadení, uznesení, ba dokonca aj morálky (sic!) je tam už dávno ideálom, ku ktorému v ovzduší vzájomnej spolupráce smerujú ich samosprávy. Niektoré pomalšie, niektoré rýchlejšie, ale smerujú tam.
Sečovská Polianka tento už väčšinovo odmietaný a prežitý model opustila pred štyrmi rokmi. Model, v ktorom porušovanie zákonov sa vypláca, model, v ktorom účelovosť má prednosť pred zákonnosťou, model, v ktorom slušnosť a transparentnosť ťahá za kratší koniec, model, v ktorom sa na prekrývanie vlastných chýb pre verejnosťou vytvárajú zo svojich kritikov „nepriatelia štátu". Prihlásili sme sa k modelu slobodnej, demokratickej obce, v ktorej volení predstavitelia poznajú svoje povinnosti a svoju autoritu odvodzujú od práva, od zákona, a nie od svojej vlastnej osoby. Obce, v ktorej občianska verejnosť pozná svoje práva a vie sa ich zákonným spôsobom aj domáhať. Obce, v ktorej je na prvom mieste občan.
Bez ohľadu na osoby a obsadenia - Sečovská Polianka, ak chce byť úspešná, musí v tomto modely pokračovať. O tom, že sa to oplatí, o tom, že zákonnosť, transparentnosť, pravdovravnosť a čestnosť prináša aj vyššiu životnú úroveň a pokoj vo vnútri spoločnosti nás presviedča triezve pozorovanie sveta, predovšetkým európskeho priestoru. Pozrime sa na Východ od nás, a pozrime sa na Západ od nás. Kam civilizačne patríme? Odkiaľ sme prišli? Kam chceme smerovať?
Sečovská Polianka má okolo 2700 obyvateľov. Sme obec veľká, je tu mnoho vzdelaných, vysokovzdelaných ľudí. Ľudí, čo pochodili po svete. Neporovnávajme sa s inými malými dedinami. Zvlášť nie s tými, ktoré mali celkom iný vývoj, inú skúsenosť. Nezasahujme do života iných dedín, nevyjadrujme sa k ich starostom, k ich úrovni života, k fungovaniu ich občianskej spoločnosti. Poučme sa z ich úspechov, no vyvarujme sa ich chýb. Neopvplyvňujme v tomto čase nálady ich občianskej verejnosti. No nenechajme tých, ktorí tak radi v minulosti dávnejšej, aj nie tak dávnej zasahovali do našich životov, ktorí tak radi ovplyvňovali život našej obce, aby v tom pokračovali aj naďalej.
Buďme hrdými poľančanmi, ktorí si vedia vládnuť sami. Ktorí nepotrebujú radiť spoza druhého, tretieho chotára. Správajme sa ako slobodní ľudia, ktorí si ctia zákony, svojich susedov, a ktorí poznajú svoje práva. Buďme sami sebou. Poznajme, kde sú naše silné stránky, kde slabé. A pracujme predovšetkým pre seba. Pracujme transparentne, čestne.
Nehovorím o politike. Nehovorím o osobách. Hovorím o budúcnosti Sečovskej Polianky.
