Rozdiel medzi Slovenskom a západnými demokraciami je okrem videteľných znakov aj v tom, že zápas o občianske, politické a ekonomické slobody smerom na západ od nás prebiehal niekedy aj stáročia. A obyvatelia oných krajín v tomto zápase za slobodu, ktorý vyústil do systému demokracií, ktorý poznávame dnes, neraz prinášali aj obety najvyššie. Možno keby sa u nás naozaj konalo to referendum, ktoré som načrtol, výsledok by bol pravdepodobne podobný, ako bolo uvedené. Možno ozaj by väčšine postačilo, keby ľuďom komunisti povolili trochu viac náboženských slobôd, trochu viac banánov, bicyklov, trochu lepšie služby, trochu – a to trochu by bolo asi bez konca. Keďže sa toto referendum nekonalo, stačilo prednedávnom niektorým „demokratickým“ politikom pozbierať do svojho košiara všetkých tých, ktorí doteraz neprežuli zmenu spoločenského zriadenia. Neurobili nič zlé. Ak ich program a spôsob výkonu verejnej správy vyhovuje väčšine, treba to rešpektovať.
Namiesto šťavnatých nadávok na tých politikov alebo ich voličov je normálnejšie vygenerovať a ponúknuť lepšiu alternatívu. Na čele terajších opozičným politických strán by sme si mali žiadať ľudí, ktorým je spoločné dobro a snaha vzájomne komunikovať prednejšie ako vlastné politické ašpirácie alebo nadbiehanie terajším vladárom.
Na prvý krát sa to nepodarilo ani v SDKÚ, ani v KDH a už vôbec nie v SMK. Každý z nich má v najbližších 20 mesiacoch ešte jednu šancu. A ako najstaršia ponovembrová strana by sa podľa môjho názoru o túto obrodu ako prvé malo pokúsiť Kresťanskodemokratické hnutie.
