Pred časom som napísal pozdrav rodinným priateľom do Púchova. Taký jednoduchý, priložil som aj rodinné foto. Strávili sme spolu nejaké dva dni, okrem nich aj s ďalšími manželskými pármi - dokopy nás bolo asi 25 ľudí. Takže - slušnosť káže - ozveme sa.
Zistil som si na nich kontakt od ďalších známych, a pekne som im poslal e - mail. Po troch dňoch mi odpísal - Maďar. Pekne po anglicky ma upozornil, že pravdepodobne omylom sa k nemu dostala pošta, ktorá mu zjavne nepatrila. Poďakoval som sa za jeho upozornenie - že to len tak jednoducho nezahodil, a preposlal som e - mail ešte raz. Na druhý deň repete. Zase ma slušne upozornil, že musím mať zlú adresu. S prídavkom, že videl moju rodinu, a že sa mu celkom páči. Ospravedlnil som sa mu za moje "obťažovanie" a sľúbil som mu, že si adresu skontrolujem.
Adresu som si skontroloval, a pridal som do nej jednu bodku, ktorá pravdepodobne chýbala. A čakal som. Dočkal som sa - MAĎARA!
Problém s adresami sa o dva dni celkom vyriešil, no podstatné bolo pre mňa čosi iné. Medzi mnou a mojim novým "internetovým kamarátom" sa rozvinula slušná a prínosná diskusia. Nevadilo nám, že sme sa poznali akoby omylom, že ja som Slovák a on Maďar, že z môjho mailu pochopil, že hovorím čosi o Zemplíne, z čoho vyvodil, že som tam bol na turistiku, hoci ja som ho uvádzal ako môj rodný kraj na Slovensku. Bolo cítiť vzájomnú ochotu komunikovať slušne a ústretovo.
V tom istom čase mediálny priestor na Slovensku (neviem ako v Maďarsku) bol prehustený napätím a la Dunajská Streda, uniformy, Slotakia a pod. Môj nový maďarský kamarát Péter a ja sme si vzájomne potvrdili, že "cezhraničná spolupráca" je možná aj v časoch, keď sa niektorí zanietenci snažia o naše rozoštvávanie. Najmä, keď internetovým úradným jazykom je angličtina.
Kesenem, Péter.
Poz.: Autor má slovenské korene. :-)
