Postoj nevoliča zrejme nikdy nepochopím. Ja chodím voliť vždy. Nezáleží od toho, či sú to parlamentné, prezidentské, komunálne, voľby do VÚC, Eurovoľby...jednoducho svoj hlas odovzdať idem. A prečo? Lebo to,o čom sa vo voľbách rozhoduje sa ma priamo týka a do istej miery...niekedy väčšej,inokedy menšej, to ovplyvní môj život. Koniec koncov prečo by mi malo byť jedno, kto bude prezident štátu v ktorom žijem, kto bude predsedom vlády, županom, alebo hoci len starostom v našej dedine. Mám právo takýmto spôsobom vyjadriť podporu a nevidím dôvod prečo by mi tieto veci mali byť ľahostajné.
V minulosti bolo volebné právo výsadou iba niektorých "vyvolených" ľudí. Kritéria určovania volebného práva sa s časom menili, ale zväčša boli založené na majetku. V podstate takto bohatí určili chudobním kto im bude vládnuť. No musím tiež spomenúť, že volebné právo bolo veľmi dlhú dobu výhradne mužskou výsadou. Ženy sa svojho volebného práva domohli až v časoch relatívne nedávnych.
Aj z vyššie uvedeného je vidieť, že právo vyjadri svoj názor vo voľbách niekedy vôbec nebolo samozrejmosťou. V tých časoch by ľudia boli veľmi radi, keby mali právo vyjadriť svoj názor. Ale dnes je situácia iná. Voliť môže každý kto má 18 a viac rokov. A napriek tomu, veľa ľuí voliť nejde. Je to v podstate vyjadrenie istej ľahostajosti k tomu, čo sa tu deje. Ľahostajnosti k štátu a do istej miery aj ľahostajnosti k sebe samému.
Myslím si, že každý človek by mal využiť priestor ktorý má na to, aby vyjadril svoj názor. Hoci to bude len formou anonymnej obálky s hlasovacím lístkom. Možno si niekto položí otázku, že čo zaváži jeden hlas. No s veľkou pravdepodobnosťou celkový výsledok nezmení...ale čo by bolo, keby to takto "vyriešil" každý? Navyše človek, ktoý nepôjde a neodovzdá svoj hlas, nemá žiadne právo hodnotiť a kritizovať ľudí, ktorí vládnu, lebo sám neurobil nič preto, aby to bolo inak.
