Černobyľ: Prvé dni po výbuchu

Žijeme v síce nedokonalej, ale predsa demokracii. Sme zvyknutí, že keď sa niekde stane nejaká havária či neobyčajná situácia, úrady nielenže začnú konať, ale obyvateľov o situácii aj informujú. Pražské povodne, výbuch v Novákoch, lesný požiar v Tatrách, kontaminovaná voda v rieke Uh, i tá najmenšia nepravidelnosť vo fungovaní Temelína – to všetko pokrýva televízne spravodajstvo skoro v priamom prenose. O každej nenormálnosti sme informovaní okamžite a zároveň na obrazovke sledujeme priebeh odstraňovania jej následkov. Dnes považujeme za normálne, že obete pádu vojenského lietadla či výbuchu munície v Novákoch dostanú finančné odškodnenie. V totalitnom režime je však všetko inak. Poďme sa pozrieť, ako bolo informované obyvateľstvo v Černobyle a ako sa táto najväčšia havária ľudstva odstraňovala.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (19)

(Predchádzajúci diel: Černobyľ: Čo sa tam vlastne stalo)

ČAS: NULA


Helikoptéraletí popred havarovaný 4. blok. Tá vysoká komínovitá konštrukcia jespoločná pre 3. a 4. blok a navzájom ich oddeľuje, budova 3. blokustojí neporušená vľavo, vpravo je len diera

Keď výbuch v sobotu o 1:23 v noci vyrazil strop 4.bloku, tlaková vlna otriasla mestom. Zamestnanecké dozimetre, ktorémerajú„obyčajné“ rozsahy rádioaktivity do 1 mR/s, všetky okamžite ukázalimaximum.Dozimetre s rozsahom až do 1000 R/s boli len dva: jeden bol uloženýprávevo 4. bloku a zničený – a druhý sa po zapnutí pokazil (!). Vedelo sateda, žeradiácia je väčšia, ako 1 milirentgen za sekundu, ale nevedelo sa, okoľko.Skutočná radiácia v tesnom okolí reaktora bola 5,6 R/s, teda 5600-krátvyššia...1,5 minúty v tomto prostredí znamená 500 R a stačí na zabitie človeka.Mestosamotné samozrejme zažilo nižšiu intenzitu, i tá však bola rádovovyššia odradiácie v Hirošime. (Dozimeter schopný správne zmerať intenzitužiarenia prišiel na miesto až v ďalšiu noc.) Aj keď sa v okolípovaľovali kusy grafitu apaliva, ktoré výbuch rozhodil, vedúci smeny Akimov usúdil, že reaktorje nepoškodený (!).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na miesto o pár minút prišli miestni hasiči. Nepovedaliim, že horí reaktor, mysleli si,že ide len o obyčajný požiar. Podarilo sa im uhasiť požiar na strechesusediaceho 3. bloku, ktorého reaktor bol ešte v činnosti, aj menšie požiarev okolí, ale diera po reaktore 4. bloku horela ďalej. Všetci hasičidostali pri zásahu smrteľnú dávku žiarenia, na streche strávili 15-20minút. Prvú čatu, ktorú viedol poručík Vladimir Pravik, potomvystriedala druhá čata vedená poručíkom Kibenokom. Pravik sám nechalsvoju čatu odísť a ešte pomáhal kolegom. O 2:23 v noci, presne 60 minút po výbuchu, bol už prijatý donemocnice. Žil ešte 13 dní. Dnes má so svojimi druhmi v Černobylepamätník.

SkryťVypnúť reklamu

Pamätník pripjaťským hasičom

Obyvatelia Pripjate spali. Mnohí z nich pri otvorenom okne,pretože na apríl bolo neobvykle teplo. Niektorí sa na zvuk výbuchu zobudili aišli sa pozerať na balkóny alebo na strechy panelákov na zaujímavý úkaz – nadelektrárňou visel mrak, temne žiariaci sýtou malinovočervenou farbou. Najmäz najvyššieho, 16-poschodového paneláka naň bol výborný výhľad. Tí, ktorítento pohľad prežili, neskôr vypovedali: „Netušili sme, že smrť môže byť takánádherná...“

OBYČAJNÁ PRACOVNÁ SOBOTA

Po nočnom výbuchu sa mesto Pripjať nič netušiac zobudilo.Bolo pekne a horúco. Deti šli do školy, dospelí do práce, penzisti okopávalisvoje záhradky, dokonca sa – ako býva v sobotu zvykom – konali aj svadby. Na štadióne sa dokonca konal futbalový zápas!Bol by to celkom normálny deň, keby... Keby na každom rohu nepostávalimilicionári a keby pár nespavcov nebolo pozorovalo nočnú oblohu. Vysvetleniemilície bolo lakonické: „Bol to len požiar a vypúšťanie pary, na to stezvyknutí, nie?“Nechajme hovoriť svedka. Ľubov Kovalevskaja, obyvateľkaPripjate: „Na cestách bola voda a nejaká biela tekutina. Všetky obrubníky bolibiele a s penou... A tých milicionárov! Nikdy som nevidela v našommeste toľko policajtov. Nerobili nič, len posedávali na rôznych miestach – pripošte, pri Dome kultúry... Akoby bolo stanné právo. Bol to dosť šok. Ale ľudiasa normálne prechádzali, všade boli deti... Bolo veľmi teplo. Ľudia šlik priehrade alebo na chaty, niektorí tam už boli od piatku. Aňa, mojadcéra, išla do školy. Prišla som domov a hovorím mame, Natašku nepúšťaj nikamvon (to je moja neter), a keď príde Aňa zo školy, tak ani tú. Ale zabudla somjej povedať, nech zatvorí okná...

SkryťVypnúť reklamu

Vrátila som sa na námestie. Reaktor bolo dobre vidieť, horela jedna stena bola spadnutá. Nad dieru šľahali plamene. Celý deň nám ničnepovedali. Nikto nič nevedel. Že vraj bol požiar. Ale o žiarení, že uniklarádioaktivita, nič... Aňa sa vrátila zo školy a hovorí mi, mami, mali sme skorocelú hodinu telesnej vonku. Šialenstvo.“

Zhodou okolností bol v tú sobotu v Pripjati ireportér štátnej televízie, mal tam natáčať akúsi reportáž. Namiesto toho všaknatáčal to, čo videl. Nesmierne historicky cenný videomateriál o poslednom dni Pripjate na svojichstránkach vystavila Elena Filatovová.

KOMISIA VEDCOV Z MOSKVY

SkryťVypnúť reklamu

pricestovala do Pripjate v sobotu podvečer. V časejej príchodu už boli dvaja ľudia mŕtvi a 52 bolo hospitalizovaných.Koža im schádzala dolu spolu so šatami.Komisiuviedol člen Akadémie vied ZSSR, zástupca riaditeľa Kurčatovovhoinštitútu atómovej energie,ValerijLegasov.Nezaoberal sa síce priamo reaktormi, ale v sobotu boli všetcikompetentnejší na dači a Legasov bol popredným jadrovým chemikom. Keďkolóna vládnych limuzín dôjde k elektrárni, profesor neskrývaprekvapenie: "Obvykle atómová elektráreň nevyžaruje nič viditeľné. Zjej komína nevychádza žiadny dym. My sme videli žiaru vychádzajúcu zrozhorúčeného grafitu. Už dávno predtým, ako sme sa priblížili kPripjati, nebo žiarilo na červeno."

Legasovpresadá z čiernej Volgy priamo do armádnej helikoptéry a necháva savyviezť niekoľko sto metrov nad elektráreň. Vrtuľník sa v rádioaktívnompoli trasie. Jeden z oficierov sa Legasova pýta: "A čo je to tam doleza malinové svetlo?" Profesor odkričí naspäť: "To nie je svetlo. To jesmrť."


Začína sa evakuácia "na tri dni"...


...ľudia idú s niekoľkými taškami...


...na autobus, ktorý ide raz za život

Profesor chápe, že došlo knajhoršiemu. Pýta sa, či je v okolí nejaké obyvateľstvo. Vie, žeevakuáciu je nutné vykonať okamžite, Pripjaťou počínajúc, ale nikto zvojakov sa neodváži vydať taký rozkaz. Gorbačov bol nedostupný a vojacisa báli začať evakuáciu bez jeho súhlasu. V rekordne krátkom časeprišlo do Pripjati 1300 autobusov z kyjevskej MHD a 4 vlaky, ale bez rozkazu znajvyšších miest čakali prázdne. Naštvaný Legasov, ktorý trval naokamžitej evakuácii, sa začal s vládnou komisiou hádať. "Ale ako môžemeevakuovať? Keď to urobíme, všetko sa dostane na verejnosť," hovorilipapaláši. Legasov odpovedal: "To rozhodnutie musíte urobiť, inak tisíceľudí zomrú."

V noci zo soboty na nedeľu doPripjate vchádzajú zvláštne vojenské autá vybavené silnými dozimetrami,vyvinutými pre prípad atómovej vojny. Až teraz je možné radiáciuzmerať. Tisíce rentgenov za hodinu... Legasov sadá do gazíka a osobneide k reaktoru zmerať rádioaktivitu. Vie, že žiarenie treba za každúcenu zastaviť. Že onedlho bude musieť poslať stovky ľudí na istú smrť.Ešte v noci vzlietajú vojenské vrtuľníky a z výšky 200 m zhadzujú doreaktora piesok, cement, dolomit a pohlcovače neutrónov. Pilotizačínajú zvracať, ale hrdinsky vzlietajú znova a znova na svoju fatálnumisiu. Jeden vrtuľník aj s posádkou spadol do reaktora (a je tamdodnes). Legasov sleduje operáciu zo strechy vedľajšieho bloku.

Prvé fámy o evakuácii saaj tak medzi obyvateľmi šíria už v sobotu večer. Komisia však zasadalaspolu s armádou až v nedeľu o 8.00 a evakuáciu odsúhlasila až o10.00. Pravidelná vlaková a autobusová doprava však už v priebehusoboty vozila ľudí len smerom z mesta, dooblasti nikoho nepúšťali. Kým však komisia v nedeľu ráno zasadala, nadvoroch sahrali deti a mamičky s kočíkmi korzovali po uliciach Pripjati.

Evakuácia bola vyhlásená v nedeľu napoludnie z miestneho rádia i z auta,ktoré krúžilo ulicami a z megafónu na streche stále dookola púšťalo toto hlásenie o evakuácii. Mala začať o štrnásť nula nula.14.00 - to bolo 36 hodín po výbuchu! O evakuáciitvrdili, žepotrvá "len tri dni". Keby im povedali pravdu, totiž, že odchádzajúnavždy, ľudia by sa balili dlho - a na to nebol čas. Väčšina ľudí tak doma nechala všetok majetok vrátanerodinnýchfotografií, cenností, listov, vysvedčení... Evakuanti kráčali ničnetušiac po chodníkoch vedúcich v tesnej blízkosti elektrárne, cezžiariaci "Červený les". Radiácia v meste dosahovala 1 R/h. Do 17.hodiny odišlo z Pripjate, mestazaloženého len o 16 rokov skôr, všetkých 48 tisíc obyvateľov. Navždy.Samotný okres Černobyľ bol však evakuovaný ešte neskoršie, 3.-7. mája!Celý tento čas dovolili obyvateľom vrátane detí pohybovať sa pouliciach.

Likvidátori. Živí roboti.

V prázdnom meste pokračovali práce likvidátorov. Niektorí z nich ešte pred smrťou popísali „chuť“intenzívnej radiácie: na jazyku chutí vraj kovovo a na koži vyvoláva pocitbodania ihličkami.

V priebehu likvidačných prác sa vyskytol závažnýproblém: materiály zhadzované z helikoptér zafungovali nad rozhorúčenýmjadrovým palivom ako deka, čím sa palivo ohrialo až na 2000 stupňov a ako láva začalo stekať poschodištiach, po stenách, ba i priamo podlahami smerom dolu. Tam však bolo jazierko chladiacejvody, uniknutej z roztrhnutého potrubia. Ak by palivo steplotou lávy prepálilo podlahu a spadlo do vody, došlo by k druhému, omnoho horšiemuvýbuchu, ktorý by podľa Legasovových výpočtov zničil všetok život až do vzdialenosti niekoľkých stoviekkilometrov (!! Michalovce = 600 km!). Bolo by nutné presídliť desiatky miliónov ľudí! Vypustiť vodusa podujali traja muži v neoprénových oblekoch – Ing. Alexej Ananenko,Ing. Valerij Bezpalov a Boris Baranov, ktorý im pri ceste do útrob bloku 4 svietilbaterkou. Baterka sa po ceste pokazila (!), ale inžinieri pokračovali po hmatepozdĺž rúry a nakoniec ten správny ventil našli. Európa by im mala byť vďačná.

Osobné autá obyvateľov Pripjate tu našli svoj večný parking...

Mnohí likvidátori našli v Pripjati smrť a tí, ktoríešte žijú, sú chorí. Koľko je ktorých, už dnes nikto nespočíta. Oficiálny údajuvádza len 31 mŕtvych. Lekári v ZSSR nesmeli uvádzať do chorobopisovdiagnózu „choroba z ožiarenia“. Tí, u ktorých sa prejavila, boli spočiatkuvození do kyjevských nemocníc, ale keď ich kapacita nestačila, boli pre nichuvoľnené niektoré nemocnice na Kryme (cca 650 km ďaleko). Likvidátori tam bolivození priamymi vlakmi, ale prezliecť sa a podstúpiť dekontamináciu mohli ažv cieľovej stanici!! Postupom času prepukla choroba z ožiarenia aj upersonálu krymských nemocníc a hroby prikryli spolu s likvidátormi isestry a lekárov. Samotné nemocnice boli v mnohých prípadoch pre vysokézbytkové žiarenie asanované. Nákladné autá, helikoptéry a vôbec všetkymechanizmy, ktoré pracovali na likvidácii následkov katastrofy, ako aj osobnéautá obyvateľov Pripjate, zostali z rovnakého dôvodu navždy zaparkovanév zóne okolo elektrárne, okrem – kyjevských autobusov MHD, ktoré naďalejvozili a možno dodnes vozia obyvateľov miliónového mesta...

EXODUS KYJEVA A ŽIARIVÉ PRVOMÁJOVÉ SPRIEVODY

Ukrajinská metropola Kyjev, veľká ako Praha, leží iba 110 kmjužne od havarovanej elektrárne. Šťastím vyše milióna obyvateľov sa stalopočasie. V kritických dňoch po havárii stále vial vietor z juhu a juhovýchodu, teda od Kyjevak Černobyľu. V prvých dňoch po havárii sa po meste rozchýrili zvesti,že v Černobyle sa stalo čosi strašné, šepkalo sa o úniku rádioaktivity. Zapár dní z mesta zmizli všetky ženy a deti a veľká časť mužov. Keďžekolovali chýry, že profylaxiou proti chorobe z ožiarenia je pitie červenéhovína (to sovietska medicína tvrdila úplne vážne!), ľud si toto pravidlo veľmirýchlo rozšíril na všetky druhy alkoholu. Po meste sa teda potácali skorovýhradne opití chlapi, spíjali sa zo strachu i v nádeji, že im alkoholovákúra zachráni život. Na Prvého mája títo chlapi pochodovali, ako každý rok,v sprievode, pričom ich z tribúny výnimočne nepozorovali vysokí straníckičinitelia. Dodržanie straníckych bohoslužieb bolo dôležitejšie,ako zdravie pracujúcich, nie však ako zdravie papalášov. Aj v mestách, postihnutých radiáciouomnoho viac (Gomeľ), ako aj vo všetkých susedných sovietskych satelitoch, sakonala tradičná prvomájová paráda. Aj ja som v ten deň kráčal prešovskýmnámestím, jemne mrholilo, a spolu so zrážkami nám padali na hlavy nestabilnéizotopy cézia, stroncia a jódu. Mal som 6 a pol roka a v ruke mávatko.Dnes mám 27 a pol a som vedený u endokrinológa s trucujúcou štítnoužľazou, ako aj mnohí moji krajania a krajanky. Liečiť štítne žľazy vo východnejEurópe asi nie je zlý job.

Prvý máj 1986 v Kyjeve. Neboli ste v tento deň náhodou aj vy v sprievode? A nezmokli ste?

SARKOFÁG

Tá čierna vec vpravo od komína je sarkofág 4. bloku. Vľavo 3. blok.

Nad troskami budovy 4. bloku likvidátori nakoniec vztýčili obrovskúbetónovú rakvu – sarkofág. Má brániť úniku rádioaktivity do okolia. Bolastavaná náhlivo, nie je ku konštrukcii pôvodnej budovy privarená, stojí na nej.Drží ju len zemská príťažlivosť. Bola plánovaná len ako dočasná, ale stojí už20 rokov. Čas do nej vyryl diery, cez ktoré dnes dažďová voda padá niekam dohĺbky, na masy dolomitu a bóru, na spadnutý vrtuľník a na stále horúce a stálereagujúce jadrové palivo. Opravovať ju znamená liezť do ožarovne. Francúziplánujú postaviť niečo ako polkruhový hangár, ktorý pritiahnu nad blok 4 a nadjeho chátrajúci sarkofág, a keď tam bude, oba konce sa zatavia. Dúfajme, že saim to podarí skôr, ako ukrajinsko-bieloruské pomedzie navštívi nejaký výdatnýorkán.

ŠVÉDSKY ALARM A NEPOCHOPENÝ LEGASOV

Okrem prvomájových sprievodov sa samozrejme neodriekli animedzinárodné cyklistické preteky, lety civilných lietadiel nad Ukrajinou aBieloruskom a plavby po Dnepri a Čiernom mori. Sovieti pripustili haváriu naich území až vtedy, keď personál švédskej jadrovej elektrárne vo Forsmarku 28. apríla anásledne aj ďalšie elektrárne v Škandinávii a západnej Európe namerali zvýšenúradiáciu okolia. Výpočtom sa zistilo, že zdroj žiarenia je niekde na Ukrajinealebo v Bielorusku. Po tom, čo o udalosti informovali 30. apríla západnémédiá, ZSSR sa viac nemohol vyhovárať.

Piateho mája sa Legasov vracia do Moskvy.Manželka ho skoro nespozná, je opálený od radiácie. Pri rodine strávilen 35 minút a okamžite ho vezú na mimoriadne zasadanie Politbyra. Pomnohých prebdených nociach reční pred Politbyrom a vysvetľuje imobrovský rozsah tragédie. Politbyro ako jedno z riešení navrhuje50-násobné zvýšenie noriem úrovne rádioaktivity pre obyvateľstvo anavrhuje vyslať do málo zasiahnutých oblastí Černobyľa novinárov, ktoríby napísali optimistické články... Legasov sa na rozdiel od ostatnýchvedcov vracia do Černobyľa. Píše odborné články, v ktorých popisujenebezpečnosť konštrukcie reaktorov RBMK a navrhuje výrobu novejgenerácie reaktorov. Minister energetiky mu za to vynadá do analfabetova odkáže mu, že nemá strkať nos do jeho záležitostí. Aj pre kolegovjadrových fyzikov je len blbý chemik, ktorý sa im mieša do práce. Vládarozhoduje, že bude stavať aj ďalšie reaktory RBMK.

V auguste 1986 akademik Legasov navštevujesídlo MAAE vo Viedni.Medzinárodnú verejnosť informuje veľmi otvorene a celá sála mupostojačky aplauduje. Legasova však doma za jeho prácu neodmeniliničím, iba hodinkami. Legasova nechce nikto počúvať. 46-ročný vedec podlhých mesiacoch v Černobyle naviac sám ochorel na chorobuz ožiarenia. Nešťastný akademik, ktorý o rádiochémii vedel neporovnateľneviac, ako všetci politruci a KGB-áci, si nakoniec v deň 2. výročiatragédie kvôli nepochopeniu mocných vzal život sám.

Slová zo sovietskej hymny na panelovej stenev opustenej Pripjati: Strana Lenina, sila národa k triumfu komunizmuvedie nás! Pripjať, 1991

(pokračovanie v 3. dieli: Černobyľ, chránená krajinná oblasť)

Peter Papp

Peter Papp

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Človek premýšľavý. Veriaci bez vyznania. Sangvinik. Pesimista z povolania. Polyglot. Medicínske embryo a čakateľ na titul. Lev zo zverokruhu. Platiaci cestujúci, ktorý za svoje peniaze furt chce niečo naviac. Lektor anglického jazyka. Experimentátor. Pražský východniar. Zoznam autorových rubrík:  NázorNezaradenéKaždý tuší, nikto nevie

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
SkryťZatvoriť reklamu