Dovoľte mi vstúpiť

Milí priatelia a možno aj nepriatelia a aj tí, ktorí ma majú úplne na háku, proste všetci, ktorí zablúdite na môj blog. Veľmi dlho som váhal, ba priam som bol presvedčený, že blogovať z rôznych dôvodov nebudem. No ako vidíte, mýlil som sa. A mýliť sa je predsa ľudské, nie? :-) Aj keď, to by potom paradoxne znamenalo, že tí čo sa najviac mýlia sú najľudskejší? Hm... ale to sem nepatrí. Proste som tu, aby som sa s vami podelil o kúsok môjho sveta. Tak klopem na vaše dvere a prosím, dovoľte mi vstúpiť.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (1)

Z detstva si spomínam, ako ma rodičia učili, že vždy keď niekam vstúpim do neznámych dvier, mal by som sa predstaviť. A keďže mojou láskou je poézia, dovoľte, aby som sa v tomto mojom prvom blogu predstavil, ako inak, jednou so svojich básní.

Som to ja (P. Papšo)

Občas sa mi stane
že ostro zakľajem
No som to ja

Občas z lenivosti
sa ani nepohnem
No som to ja

Občas pijem víno
a nepoznám mieru
Túlam sa po nociach
a občas strácam vieru
No som to ja

Ďakujem ti Pane
za všetky moje chyby
Viem že svätý Peter
raz aj tak bránu otvorí mi
Ďakujem ti Bože
že smiem to byť ja
Veď aj bez pretvárky
sa život prežiť dá

Občas dávam zbohom
všetkým zásadám
No som to ja