Vynesené rozsudky – hrozivé úsudky
Ráno sa pýtam dňa – načo slnko zrodilo mňa?
Veď noc, slastná mrcha je – zima hladom zaveje.
Možno sa slzou vykúpiť?- možno raz norálne žiť?
Preto sme náramne nízki – na hlavách nosíme misky.
Nechceme vedieť pravdu – skutočnú zloby krivdu.
Veď dobre žiť podla seba – no niekedy sa to nedá.
Prijať to, čo má sa prijať – ako tucet za svet sa vydať.
A možno raz pochopíme, prečo ráno dlho spíme.
Prečo musíme podlahnúť svetu - prečo v skutočnosti sme tu.
Lebo niekto hrá šach s nami – že tu dávno nie sme sami.
Nech robíš čokoľvek – si len hamížny človek.
Budeš lebo musíš, inak nedá – i keď tvoja tvár bude už bledá.
Smútok , šťastie zamkni do seba – city ľuďom viac už netreba.
Sú smiešne dnešnéhu svetu – už nie sú tým prečo sme tu.
Dnes berieme si masky – aby na ústach mali sme pásky.
A večer kľudne zaspať, - nik nás nebude hľadať.
Srdce kľudom biť bude, nezobudí sa na súde.
Maska je dnešná ochrana- zákonom spoločnosti daná.
A potom žime v tomto svete..?!
Zrážať si len tak métu po méte!
Tešiť sa zo sprostostí – milovať hlúposti.
Milovať sýte idoly – na obed žrať byvoly.
Tváriť sa tak ako oni smú – a žiť len kým oni chcú....
