Tou poslednou z nich – Čistotou by sa malo skvieť vnútro každého človeka. Čisté a ušľachtilé by malo byť naše cítenie, naše myslenie, naša reč i jednanie. Čistým a ušľachtilým by malo byť všetko, čo robíme, teda i náš spôsob zábavy.
Áno, zábava a humor sú soľou života, ale ich tvorcovia a konzumenti by si mali byť v každej chvíli vedomí nutnosti rešpektovania istej miery čistoty, ušľachtilosti a ľudskej dôstojnosti.
Žiaľ, dnešní tvorcovia, zábavy a humoru, ale i obyčajní ľudia vo svojom voľnom čase, pri rôznych oddychových aktivitách spomínané hodnoty vôbec nezohľadňujú a to je príčina, prečo sa potom takmer všetok humor a zábava stávajú človeka nedôstojnými a plytkými, plnými špiny a nízkosti.
Pri rôznych formách a druhoch súčasnej zábavy a kultúrneho vyžitia, či už sú to piesne, filmy, divadlo, vtipy, alebo aj trebárs výtvarné umenie a tak ďalej, sa musí každý človek, ktorý si ešte dokázal zachovať určitú mieru vnútornej čistoty neraz červenať, cítiť trápne, tiesnivo a nepríjemne, kladúc si sám sebe otázku: Kam sme to až klesli?
Avšak ľudia, ktorí v sebe nechali celkom zasypať jednu z najvyšších hodnôt vo stvorení – Čistotu, títo ľudia sa v súčasnej nízkosti a špine, ktorou sú prestúpené takmer všetky formy zábavy a kultúrneho vyžitia cítia veľmi vyhovujúco – takmer ako prasce, blažene sa váľajúce v bahne. Takáto forma zábavy a umenia sa im zdá plnokrvná a plnohodnotná. Majú dojem, že práve toto je jedna z možností, ako si dokonale užívať života. Veď predsa žiť a zabávať sa môžeme tak, ako sa nám páči a ako nám to najlepšie vyhovuje.
Ak by sa podobní ľudia, ktorí si takto hovejú v nečistote, pretože pojmem čistoty nechali v sebe už dávno zasypať stretli s požiadavkou ušľachtilej, čistej a pojmu človek hodnej zábavy, s veľkou pravdepodobnosťou by s takýmto niečím nesúhlasili v obave, že by snáď mohli prísť o „plnohodnotnosť“ toho, čo práve oni považujú za skutočnú zábavu. V ich očiach by ušľachtilá zábava nemohla byť predsa nijakou zábavou.
Je to však iba určitý uhoľ pohľadu, pretože naopak vnútorne čistejší človek sa musí neraz s odporom a hnusom odvrátiť od mnohého, čo ľudia bez vnútornej čistoty považujú v súčasnosti za skutočnú zábavu.
Ako však už bolo na začiatku spomenuté, najvyššími a najvznešenejšími hodnotami v tomto stvorení sú Láska, Spravodlivosť a Čistota. Sú to hodnoty Svetla, z ktorého povstal i človek a preto sú tieto hodnoty nezmazateľne vtlačené v každom z nás – v našom najvnútornejšom „ja“ – v našom duchu. Ak dokážeme načúvať svojmu duchu, ktorý sa ku nemu prihovára prostredníctvom citu, dokážeme potom v zmätkoch dnešnej doby bezpečne rozpoznať, čo je v skutočnosti ušľachtilé, čisté, zdravé a krásne a čo naopak nemravné, plytké, nízke a zvrhlé. Jedine takýmto spôsobom dokážeme rozlíšiť správne od nesprávneho a zlé od dobrého.
Náš duch, alebo inak povedané, naše vlastné svedomie, nám má byť teda v tomto smere tou najvyššou morálnou autoritou, ktorá jediná, ak s ňou dokážeme nájsť spojenie, je nám schopná ukázať správny smer na cestách nášho života.
Pre tých, ktorí chcú nájsť a obnoviť svoje spojenie s jednou najvznešenejších a najvyšších hodnôt vo stvorení – s Čistotou, majúcou moc z nás urobiť skutočných a plnohodnotných ľudí je tu zlaté pravidlo, ktoré znie: Udržujte krb svojich myšlienok čistý! Jedine tak vybudujete mier a budete šťastní. Čistou sa preto musí stať aj každá naša zábava.
I.Pargáč, sympatizant Slovenského občianskeho združenia pre posilňovanie mravov a ľudskosti
