Po roku sme teda zase prežili čas Vianoc, pravidelne nám pripomínajúci nesmierny dar, ktorý kedysi dávno darovalo Svetlo tejto Zemi. Bola ním Pravda v pozemskom tele, ukazujúca ľudstvu pravú cestu k duchovnému, ale zároveň aj k trvalo udržateľnému, hmotnému vzostupu.
Tento dar Svetla Zemi si ľudia začali symbolicky pripomínať hmotným obdarovávaním svojich najbližších, čo by samozrejme nebolo nič zlého, keby sa žiaľ časom celé Vianoce nezredukovali iba na tento, čisto hmotný spôsob vzájomného obdarovávania sa, v ktorom napokon úplne zanikol ich skutočný, duchovný odkaz.
Áno, máme sa naučiť nezištne obdarovávať nielen svojich najbližších, ale i všetkých ostatných, s ktorými prichádzame denne do styku, avšak tým darom pre nich sa máme stať ...mi sami! Mi sami, prostredníctvom našej ochoty, úcty, porozumenia, otvorenosti a dobroprajnosti, prostredníctvom našej vôle pomáhať a podporovať, našej snahy po všeobecnom dobre a po vytvorení spoločnosti, v ktorej bude dostatočný priestor pre plnohodnotný život všetkých jej členov.
Lebo, vskutku dosť už bolo rôznych sladkých, dobre sa počúvajúcich, ale nič nehovoriacich rečí o Vianociach, dosť už bolo prázdnej a formálnej účasti na pobožnostiach i pokryteckej krátkodobej „dobročinnosti“, presne vypočítanej práve na tento sviatočný čas. Naozaj dosť už bolo všetkej tej plytkej a povrchnej prázdnoty, bez akejkoľvek vnútornej opravdivosti a skutočnej duchovnej hodnoty.
Posolstvo Krista, ktorého narodenie nám majú Vianoce trvalo pripomínať, bolo predsa o niečom úplne inom! Bolo o skutočných hodnotách, za ktorými máme kráčať a ktoré máme vo svojom živote postaviť na prvé miesto.
A preto práve nadchádzajúce Vianoce by sa mohli a aj už raz konečne mali stať tým rozhodujúcim zlomovým momentom, ktorým začneme nové obdobie nášho života. Života, žitého ku cti Stvoriteľa a k podpore a pomoci našim blížnym. Pomoci nie len navonok proklamovanej, ale skutočnej a reálnej. Čo konkrétneho je teda treba urobiť? Ako možno pomáhať meniť spoločnosť a zároveň ísť cestou vlastného duchovného vzostupu?
Na to, aby sa spoločnosť mohla začať meniť k lepšiemu, potrebujeme:
Poriadok, prehľadnosť, zrozumiteľnosť
Rešpektovanie spravodlivých pravidiel spolužitia na všetkých stupňoch spoločnosti (možnosť dovolať sa práv)
Dôveryhodnosť a spravodlivosť všetkých, ktorí majú zodpovednosť voči druhým ľuďom z pozície svojho vedúceho postavenia (v štátnej správe, vo firmách, spoločenskom postavení)
Čo k tomu môže každý z nás pridať:
Ochotu pomáhať druhým
Vždy prítomné úsilie o spravodlivé a čisté konanie
Čisté, pozitívne myšlienky
Nebáť sa a nekradnúť
V čom spočíva duchovný vzostup jednotlivca?
V pozitívnom naladení
V rešpektovaní vyšších hodnôt presahujúcich rozmer pozemského života človeka
V prirodzenej obetavosti pre zlepšenie života na Zem
iV chápaní odlišností druhých ľudí
V hľadaní Pravdy
Čo teda dodať na záver?
Snáď iba toľko, že každý človek by mal prežiť svoj vlastný život ako určitú cestu cti, na ktorej nadobudol osobnú hodnotu seba samého a pritom pomohol aj druhým ľuďom. Preto začnime od tejto chvíle v spolužití s inými ľuďmi konať úplne inak, ako doposiaľ a síce, omnoho čistejšie, spravodlivejšie a ušľachtilejšie. Tak, aby bolo všetko naše konanie konečne naozaj hodné odkazu Toho, koho narodenie na Vianoce oslavujeme.
PS. Článok bol inšpirovaný myšlienkovým prúdom s názvom « Cesta cti ».
I.P. v spolupráci s časopisom „Pre Slovensko“http://www.pre-slovensko.sk
