Tento „terminus technicus“ predstavila Európska komisia ešte v roku 2011, kedy spustila Iniciatívu inteligentných miest a komunít. V skratke ide o iniciatívu pre stredne veľké mestá (nie metropoly) s cieľom spojiť konkurencieschopnosť a zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj používaním inteligentných technológií, riešení a nápadov. Táto výzva má vplyv na aspekty kvality života v meste, akými sú bývanie, doprava, hospodárstvo, kultúra, sociálne a environmentálne podmienky.
Tzv. „Smart City“ je dobrým mestom vtedy ak spája 6 kľúčových oblastí rozvoja miest:
Ekonomiku miest;
Mobilitu, transport;
Správu miest;
Spolunažívanie, urbanizáciu;
Životné prostredie, spotrebu energií;
Obyvateľov, občanov.
Mesto, ktoré sa stáva „smart“, teda inteligentnejším, sa stáva aj atraktívnejším miestom pre život. Ale na tejto ceste je zopár otázok, ktoré musia byť zodpovedané.
Ako začať budovať inteligentné mesto?
Na začiatku všetkého je určenie si silných a slabých stránok a možných vylepšení v časovom horizonte. Táto matica umožní zostrojiť stratégiu niekoľkých rokov, podľa ktorej, či už mesto, alebo kraj, vie napredovať. Každé mesto vie konkurovať tým, čo vie najlepšie. Ak je mesto známe svojím vinohradníctvom (tak ako niekoľko miest v Bratislavskom kraji), tak sa poďme pozrieť, čo vieme spraviť pre zefektívnenie zberu hrozna, jeho osvetu a zapojenie moderných technológií do tejto tradičnej činnosti. Samozrejme niektoré mestá a vinári už svoju cestu týmto smerom realizujú, a mali by byť príkladom pre ostatných.
Ako by malo „smart city“ vyzerať?
Každé mesto je iné a ponúka niečo iné. Vychádza to zo stratégie. Malo by sa snažiť vylepšiť svoje slabé stránky a naopak podporiť silné. Ak je slabou stránkou neúnosná výška emisií, mali by sa prijať také opatrenia, aby tento negatívny efekt znížili. Nemusíme ísť ďaleko, napríklad v Nemecku zakázali naftovým vozidlám vstup do určitých častí mesta. Alebo napríklad v americkom Los Angeles sa snažia prebytok automobilových vozidiel na cestách riešiť tzv. „car poolom“, Kedy autá, v ktorých sedí viac ako jedna osoba majú vyhradený pruh na diaľnici, v ktorom môžu ísť rýchlejšie. Tento zrýchlený pruh môžu využiť aj motorky a vozidlá s ekologickým pohonom. A mohol by som pokračovať, nápadov a riešení je naozaj neúrekom.
Ako zistiť postavenie mesta v rámci ostatných európskych miest?
Existuje veľmi jednoduchá metóda, na základe ktorej môžeme zistiť ako na tom naše mesto je, a to porovnaním s mestami v rovnakej kategórií, tzv. Benchmark. Miestne samosprávy by mali nielen komunikovať stratégiu mesta/kraja občanom, ale sprístupniť verejnosti aj výsledky hodnotenia.
Kto za to všetko zaplatí?
Okrem vlastných zdrojov a eurofondov, môžu kraje a mestá využiť napríklad aj úver od Európskej investičnej banky. Ten je však často určený na inovatívnejšie a riskantnejšie projekty. Naše mestá by sa preto mali naučiť využívať aj takéto a iné finančné nástroje. Aj hľadanie súkromných investorov je dôležité. Ak je projekt dobre napísaný a sofistikovane zapasuje do portfólia alebo filozofie tej ktorej spoločnosti, veľmi radi zafinancujú (často krát nie malé čiastky) projekty mestu prospešné. Dokonca zapoja aj zamestnancov a tu už sme pri angažovanosti ľudí.
Ako zapojiť rezidentov resp. obyvateľov kraja/mesta?
Komunikáciou, komunikáciou, komunikáciou. Neustálym vzdelávaním v danej oblasti. Priamym oslovovaním. Nie je to len úloha pre župu a mesto, týmto by som chcel apelovať na všetkých obyvateľov nášho kraja, pretože bez vás to nepôjde a ako nám staré dobré porekadlo hovorí, vždy treba začať od seba. Preto je dôležité, aby ste vyjadrovali svoju nespokojnosť, ale samozrejme aj spokojnosť, aj keď to sa v dnešnej dobe už toľko nenosí. Zdieľajte vaše postrehy, nápady na zlepšenie, inšpirácie ako to funguje inde a pod.
A v tomto duchu by som chcel pozdvihnúť niektoré kroky, ktoré boli spravené, alebo ešte stále prebiehajú v hlavnom meste. Aj keď príliš pomaly a neisto sa posúvame vpred.
Rozšírenie električkovej trate do Petržalky. Vedeli ste o tom, že obyvatelia, ktorí stoja v zápchach majú vplyv až 1% na HDP Európskej únie?
Stavanie absolútne novej autobusovej stanice budúcnosti. Čo mi pripomína, že áno, aj tá vlaková stanica by si zaslúžila poriadnu renováciu.
Postavenie moderného klientskeho centra Ministerstva vnútra. Do Klientskeho centra sa presťahovala štátna správa z desiatich adries v hlavnom meste.
Pribúdanie nabíjacích staníc pre automobily v nákupných centrách.
Pouličné osvetlenie so solárnymi panelmi na niektorých miestach.
Mobilné aplikácie, ktoré tak uľahčujú život v meste. Spomeniem len zopár:
Citylife App -dáva aktuálnu odpoveď na to, čo sa deje v Bratislave a okolí. Obsahuje program všetkých kín, divadiel, klubov, galérií, koncertných sál a kultúrnych domov.
Mobilná aplikácia Dopravného podniku - kde nájdete cestovné poriadky a mapy liniek MHD v Bratislave.
Urbian -ktorá takisto pomáha pri presunoch verejnou dopravou.
Knowspot -pre lepšenie spoznávanie Bratislavy.
Žijeme vo svete, ktorý je hyper-prepojený (spomínate na projekt Hyperloop?), a zároveň je až neuveriteľne roztrieštený. Internet a informačné technológie len akcelerujú tento trend. Preto je často veľmi komplikované a časovo náročné dostať sa k relevantným a aktuálnym informáciám. A buďme úprimní, je to všetko len o nich a o prístupe k nim. Tu vidím poslanie mestských zastupiteľstiev a župy, aby nielen zhromažďovali a zdieľali informácie spojené s napredovaním miest, ale aby spájali dopyt s ponukou, združovali podnikateľský sektor s verejným, napomáhali vymieňaniu skúseností a znalostí, a boli akousi kolískou spätnej väzby, pripomienok a nápadov. A zároveň s týmito informáciami samozrejme ďalej pracovali. Keď spojíme všetky naše sily, uchopíme našu spoločnú budúcnosť do vlastných rúk, bude sa nám tu lepšie žiť, a zároveň pôjdeme príkladom iným mestám a krajom na Slovensku. Spojme trendy a tradície! Držme krok s dobou a možno buďme aj o krok vpred!
