V roku 2018 došlo vo svete k viacerým kybernetickým útokom veľkého rozsahu na ciele v štátnom i súkromnom sektore. Niektoré mali významný dopad na infraštruktúru Slovenskej republiky, jej spojencov i susedných štátov.
Počet a sofistikovanosť kybernetických útokov, ktorým Slovensko v súčasnosti čelí, sústavne narastá. Zásadnou hrozbou sú naďalej útoky, uskutočňované štátnymi i neštátnymi aktérmi, organizované na podporu ekonomických a politických špionážnych aktivít. Odhalenie kybernetického útoku na našom rezorte diplomacie potvrdilo, že príslušné zložky bezpečnostného systému našej krajiny sú schopné reagovať na novodobé hrozby.
Útoky v oblasti kybernetických a komunikačných technológií patria medzi štyri kľúčové nadnárodné hrozby a ich prevencia je jednou zo strategických priorít OBSE a jej účastníckych štátov. Obrane kybernetického priestoru venuje značnú pozornosť aj NATO a jeho členské krajiny. Aliancia zaradila v roku 2016 túto sféru medzi operácie, v rámci ktorých sa musí NATO brániť rovnako účinne, ako to robí vo vzduchu, na pevnine a na mori.
Popri vysokej závislosti spoločnosti od informačných a komunikačných technológií, ostatné dve dekády charakterizuje výrazná zmena globálneho bezpečnostného prostredia a rastúci počet hrozieb s vyššou mierou sofistikovanosti a účinnosti dopadov.
Slovensko už v čase prípravy predsedníctva v rámci OBSE iniciovalo viacero aktivít, kde zúročilo skúsenosti a schopnosti v ochrane kybernetického priestoru. Naša krajina sa počas predsedníctva v roku 2019 zaviazala k podpore procesu budovania dôvery a posilňovaniu kybernetickej stability a odolnosti v regióne OBSE. Nadväzujeme tak na aktivity a úsilie Nemecka, Rakúska a Talianska. Sme členom Skupiny priateľov opatrenia na budovane dôvery v oblasti ochrany kritickej infraštruktúry.
Pri budovaní kybernetickej bezpečnosti je potrebné presadzovať spoluprácu medzi civilnými a bezpečnostnými zložkami štátu, verejným, akademickým a súkromným sektorom, ako aj medzi národnými a medzinárodnými inštitúciami. Efektívnej spolupráci v oblasti kybernetickej bezpečnosti aj v regióne OBSE miestami bráni skutočnosť, že niektoré štáty stále nemajú vytvorenú koncepciu a legislatívny základ na boj s kybernetickými hrozbami. Naďalej však vnímam nedostatok finančného a technického zabezpečenia, ako aj absenciu nadnárodných inštitúcií, schopných operatívne riešiť hrozby a následky kybernetických útokov.
Volebné procesy počas nášho predsedníctva v regióne OBSE majú tiež priamy vplyv na úroveň kybernetickej bezpečnosti a stability regiónu. V Bratislave sme preto otvorili diskusiu ohľadom nových trendov medzinárodnej kybernetickej bezpečnosti počas medzinárodnej konferencia OBSE v júni. Diskusia bola venovaná ochrane dát, celoživotnému vzdelávaniu a novým výzvam súvisiacim s umelou inteligenciou.
