Často sa stane, že priznajú svoju vinu. Skoro až v polovici prípadov sa stane, že sa obidvaja ľudia zhodnú na tom, že ich povaha, záujmy a názory sú rozdielne. No to by bol ten lepší prípad, keďže druhá polovica prípadov neprizná svoju vinu a za rozpad ich manželstva obviňujú druhú polovičku. V žiadostiach na rozvod sa veľakrát spomína aj alkoholizmus, no ten v dnešnej dobe ustupuje do úzadia. U mužov alkoholizmus v posledných rokoch štatisticky predbehla nevera. Ľudia často podávajú žiadosti o rozvod, lebo to vidia momentálne ako jediné východisko pre riešenie ich problémov v rozvrátenom manželstve. Rozvedené osoby v spoločnosti postupne prispievajú k nárastu počtu legislatívne ukončených manželstiev.
Rozvodovosť dosiahla vrchol v roku 2008 a 2009, kedy sa ročne rozviedlo takmer 13-tisíc párov. Rastúci trend bol síce v posledných rokoch zastavený, no priniesol zatiaľ len veľmi mierny pokles počtu rozvedených manželstiev. So stúpajúcou intenzitou rozvodovosti, s postupným prijímaním rozvodu ako prostriedku riešiaceho problémy rozvráteného manželstva súdnou cestou a tiež rozvedených osôb v spoločnosti dochádza k pluralizácii rodinných návykov. Rozvodom manželstva sa stáva premena z úplnej rodiny na dve domácnosti jednotlivcov. Po vzájomnej dohode manželov sa určí komu budú zverené deti do starostlivosti, no pokiaľ sa nevedia dohodnúť, rozhodne súd.
Chcela by som spomenúť aj "novodobý trend " striedavej starostlivosti o dieťa. Dieťa potrebuje oboch rodičov, ak má otec záujem treba mu dať neobmedzený priestor na to aby si budoval vzťahy s dieťaťom. V prvom rade je to hlavne o vzájomnej dohode a komunikácii. Pokiaľ rozvedení rodičia medzi sebou nedokážu komunikovať je to beznádejné. Potom sa matka zbytočne môže snažiť svoje dieťa niečo naučiť a vychovať, keď sa to u otca bude učiť inak. Dieťa treba vychovávať neustále a ak ho chceme vychovať na určitý obraz, musí to byť tak, že má stanovené hranice. Netreba zabúdať aj na to, že striedavá starostlivosť je určená pre dieťa a nie pre rodičov. Rodičom to možno viac vyhovuje, môžu si zadeliť, kedy budú svoj čas venovať práci a kedy deťom.
Ale ako táto výchova u dvoch rodičov vplýva na dieťa? Deti zverené do striedavej starostlivosti bývajú striedavo v dvoch domácnostiach, preto ani nevedia, kde v skutočnosti je ich domov. Najťažšie pre deti býva, keď si partneri zakladajú nové vzťahy a rodiny. Tieto deti žijú podľa dvoch modelov výchovy. Jeden týždeň tak a druhý týždeň je od neho žiadané úplne niečo iné. Niet divu, že tieto deti potom majú v hlave jeden veľký zmätok a nevedia čo je správne. Podľa mňa toto vôbec nie je šťastná voľba pre deti, nevedia kde patria a kde majú svoje zázemie, svoj domov. Samozrejme každý jeden prípad je individuálny.
