Tu je krátky príklad dvoch mladých stavbárov, ktorý po skončení stavbárskej školy začnú pracovať. Jeden si založí malú s.r.o. a ten druhý sa zamestná v stavebnej firme. Povedzme, že stavbár zamestnanec zarobí 830 EUR mesačne, pričom jeho super hrubá mzda, cena práce zamestnávateľa, je 1.500 EUR mesačne. Naproti tom stavbár podnikateľ si povie, že tých 1.500 EUR bude jeho s.r.o. fakturovať firme a postará sa o svoj biznis samostatne. Čo myslíte, kto z nich sa bude mať na dôchodku lepšie?
Každý zamestnávateľ za svojho zamestnanca platí zdravotné a sociálne odvody 35,2%, potom samotný zamestnanec 13,4% a nakoniec daň 19%. Stavbár zamestnanec takto zaplatí do štátnej pokladnice ročne približne 7.950 EUR. Počas produktívneho pracovného obdobia (zhruba 40 rokov) odvedie 318.000 EUR. Naproti tomu stavbár podnikateľ sa rozhodne platiť odvody len do zdravotnej poisťovne, a to z minimálnej mzdy, teda 55 EUR. Ostatné výdavky na podnikanie si mesačne racionálne zoptimalizuje na 15 EUR a tak zaplatí len 70 EUR mesačne. Počas jeho produktívneho pracovného obdobia (rovnako 40 rokov), odvedie do zdravotnej poisťovne 33.600 EUR a tým „ušetrí" na odvodoch oproti stavbárovi zamestnancovi zhruba 284.400 EUR. Hypoteticky, keby si tento ušetrený rozdiel priebežne vkladá na termínovaný účet do banky s priemerným 2% p.a., má na dôchodok našetrené viac než 400.000 EUR. Stavbár zamestnanec po štedrom platení odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne nakoniec dostane dôchodok okolo 40-43% z netto mzdy, čo predstavuje približne 350 EUR mesačne. Teoreticky poberá ho priemerne 10-15 rokov svojho života. Teda získa späť od štátu len 42.000 - 63.000 EUR.
Suma sumárum, zamestnanci vďaka svojim odvodom tak štedro prispievajú do štátnej pokladnice a nakoniec sa im v podobe dôchodku vráti len malé percento. Pýtam sa, kde je chyba, že rozdiely sú také markantné a priemerný dôchodok nášho dôchodcu je hlboko pod priemerom ostatných štátov EÚ?
