Vždy ma zaujímalo, ako môžeme definovať úspech? Dá sa úspech vyjadriť jednou všeobecne platnou poučkou? Alebo je pre nás úspech vysnívané auto a veľký dom či nebodaj jachta? Volám sa Antonio Parziale a uvedomil som si, že hnať sa za úspechom jednotlivca nie je až tak dôležité.
Keď som mal 28, žil som v Taliansku a prežil som tam najväčšie zemetrasenie v regióne. Moja rodina spolu s ďalšími tisíckami rodín prišla pri tom takmer o všetko. Nebolo to jednoduché, no ešte náročnejšie bolo začať nový život. Celkom nový život, celkom inde.
Ešte počas komunizmu som prišiel na Slovensko a začal tu podnikať a obchodovať s rodným Talianskom. Po všetkých tých rokoch musím priznať, že to bolo naozaj vzrušujúce, ale aj veľmi náročné. Myslím, že práve náročnosť cesty k úspechu definuje ako veľmi si začneme vážiť iné veci. Veci, ktoré sa nedajú kúpiť alebo sa netýkajú iba nás, ale napríklad mesta v ktorom žijeme, Slovenska, či celej Európy.
V roku 2009 som sa rozhodol, že venujem svoj čas a skúsenosti tomu, že založím politickú stranu. Na papieri vyzerá však všetko jednoducho, ale realita bola omnoho náročnejšia. Napriek tomu som sa nechcel vzdať sna zomknúť Slovákov, ktorí veria v koncept jednotnej Európy či Európskej únie. Na scéne v tej dobe chýbala politická strana, ktorá skutočne presadzovala liberálne idey a bola pro-európsky orientovaná. Už v tej dobe, pred desiatimi rokmi som si uvedomil dôležitosť kolektívneho úspechu. A ten by mal byť založený na moderných názoroch a dlhodobej túžbe po inovácií. Čím viac si to skupina ľudí uvedomí, tým rýchlejšie a o to väčší úspech sa dostaví. A úspechom v tomto prípade myslím slobodu, solidaritu a najmä mier.
Mnohokrát premýšľam nad tým, o koľko jednoduchšie by bolo začať nový život teraz. Spomínam si, aké kontroly ma čakali na hraniciach v dobe, keď som sa rozhodol usadiť sa na Slovensku. Dnes by mi vďaka slobodnému pohybu osôb stačila pevná vôľa a odhodlanie. Určite aj vy osobne poznáte mnoho ľudí, ktorí študujú, či pracujú v zahraničí alebo sa len tak rozhodli objavovať krásy Európy. Ja si uvedomujem, že toto všetko nie je samozrejmosť a vnímam ako úspech to, že sme toho súčasťou. Počas svojho života som sa stretol s ľuďmi z krajín, pre ktorých je nemožné niekam vycestovať ani len na výlet bez toho, že by si to nenaplánovali dostatočne dlho dopredu a nevyriešili víza spoločne s kopou inej byrokracie.
Nemôžem tvrdiť, že ako jednotlivec zmením svet. Kým však bude dostatok tých, ktorí veria spolu so mnou, že sme zjednotení práve v rozmanitosti, čo je aj mottom samotnej EÚ, mám stále chuť a silu venovať sa politike aj naďalej. Budem sa snažiť o to, aby naše malé veľké Slovensko napredovalo.
Ďakujem všetkým, ktorí v to veria spolu so mnou! Šancu na to poukázať máme všetci už 25. mája v nachádzajúcich eurovoľbách. Nenechajme za nás rozhodnúť ostatných.
