Nakoľko mnohí potrebujú mať dopredu zhotovené dlhodobejšie plány, prijímanie stále nových opatrení im to zrovna neuľahčuje. Taktiež problém, ktorý stále pretrváva je ten, že pomoc zo strany štátu smerom k podnikateľom je značne nízka a žiadosť o ňu je byrokraticky náročná. Mnohých to teda odrádza a radšej o štátnu pomoc ani nežiadajú.
Zároveň je potrebné konštatovať, že v prieskume sa nemuselo odraziť zvýšenie pomoci v rámci Prvá pomoc PLUS, nakoľko táto sa realizovala až počas prieskumu, resp. po jeho skončení.
Štátnu pomoc nepociťujú ako dostatočnú, rýchlu ani efektívnu. Problémy z prvej vlny pretrvávajú a je zrejmé, že k zlepšeniam v procesoch nedošlo. Neustále zmeny vo vyhláškach hlavného hygienika spôsobuje chaos a neprehľadnosť.
Tak ako v prvej vlne aj tentoraz podnikatelia, ktorí využili štátu pomoc kritizujú 1) nízku úroveň poskytovanej pomoci (37,65%); 2) vysokú administratívnu náročnosť pri podávaní a spracovaní žiadosti (29,41%) a 3) pomalé zvládnutie procesov na strane štátu, napr. úradov práce (27,06%).
Zároveň ostal vysoký podiel tých, ktorí žiadnu pomoc nevyužili, a to 1. vlna = 67,3% podnikateľov a 2. vlna = 62,4% podnikateľov.
Ako dôvod nevyužívania štátnej pomoci uviedli podnikatelia v druhej vlne 1) nepotrebujeme, nakoľko nedošlo k výraznému poklesu tržieb (42,36%); 2) zložitosť systému a problém sa v ňom orientovať (37,65%), 3) nízka úroveň poskytovanej pomoci (32,94%). Oproti prvej vlne ide o zmenu, vtedy boli bariérou 1) nízka úroveň poskytovanej pomoci (35,18%); 2) nesplnenie podmienok (34,25%) a 3) pomalé zvládnutie procesov na strane štátu, napr. úradov práce (33,32%).
Najviac využívaným opatrením štátnej pomoci v druhej vlne je 3B: Kurzabreit, ktoré oproti prvej vlne výrazne vzrástlo z 10,9% na 22,4% a Dotácia na nájomné, ktorú využilo 8,2% podnikateľov.
Prieskum z mája 2020 nájdete TU a prieskum z decembra TU.
Tento výstup je súčasťou projektu inštitútu INEKO, ktorý finančne podporuje organizácia Center for International Private Enterprise (CIPE).
