Kvalita škôl by sa podľa podnikateľov mala merať najmä podľa uplatnenia absolventov na ďalšom vzdelávacom stupni, resp. na trhu práce. Štát by mal pravidelne zverejňovať informácie o zamestnanosti a platoch absolventov konkrétnych škôl. Pokračovať by mal aj v meraní úrovne žiakov prostredníctvom celoslovenských testov na základných a stredných školách.
Pri hodnotení stredoškolských absolventov vidia podnikatelia nedostatky hlavne v komunikačných schopnostiach, schopnosti učiť sa a v motivácii. Vysokoškolskí absolventi sú najmenej pripravení v analytickom myslení, komunikačných schopnostiach a v odborných vedomostiach. Zaujímavosťou je, že viac ako tretina podnikateľov nevníma bakalársky titul ako plnohodnotné vysokoškolské vzdelanie.
Tieto závery vyplývajú z prieskumu medzi 134 podnikateľmi z celého Slovenska, ktorý realizovala Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) v spolupráci s inštitútom INEKO a MESA10 na začiatku januára.
Spomedzi respondentov považuje 57,6 % za zlý celý systém vzdelávania. Ďalších 16,7 % podnikateľov si myslí, že najmenej funkčné sú stredné odborné školy, 12,9 % tak označilo vysoké školy, 8,3 % základné školy a 4,5 % gymnáziá.
Spolu 75 % podnikateľov súhlasí (z toho 36,4 % určite a 38,6 % skôr súhlasí) s tým, že im chýbajú informácie o kvalite škôl – vzdelávacích inštitúcií. Pri rozhodovaní o prijímaní absolventov konkrétnej školy im chýbajú najviac tieto informácie: podiel zamestnaných absolventov školy, resp. nezamestnanosti absolventov (56,7 % respondentov), úspešnosť školy v celoštátnom ratingu (35,4 %) a hodnotenie školy zo strany absolventov/ učiteľov/ rodičov (29,9 %).
Kvalita škôl by sa mala podľa respondentov merať najmä podľa uplatnenia absolventov na ďalšom vzdelávacom stupni, resp. na trhu práce (61,7 % odpovedajúcich), hodnotenia školy zo strany žiakov/rodičov (16,5 %) a tiež podľa výsledkov žiakov v celoslovenských testoch (15 %).
S tým, aby sa aj naďalej merala úroveň žiakov na základných a stredných školách prostredníctvom celoslovenských testov súhlasí 69,9 % (z toho 31,6 % určite, 38,3 % skôr áno). Kvalite vysokého školstva by podľa 89,4 % podnikateľov (z toho 57,6 % určite, 31,8 % skôr áno) pomohlo pravidelné zverejňovanie ratingu/hodnotenia vysokých škôl, fakúlt a ich študijných programov.
S každoročným zverejňovaním informácií o priemerných platoch absolventov konkrétnych škôl zo strany štátu súhlasí 65,1 % (z toho 26,5 % určite a 38,6 % skôr áno).
Podnikatelia mali možnosť vybrať kritériá, ktoré by mali spĺňať absolventi stredných a vysokých škôl.
Za 5 najdôležitejších kritérií, ktoré by mal spĺňať potenciálny zamestnanec so stredoškolským vzdelaním, označili schopnosť učiť sa (79,5 %), komunikačné schopnosti (64,4 %), odborné vedomosti (59,8 %), schopnosť pracovať v tíme (53,8 %) a jednoduchú prácu s počítačom (50,8 %). Za najdôležitejšie kritériá, ktoré by mal spĺňať potenciálny zamestnanec s vysokoškolským vzdelaním, považujú odborné vedomosti (69,7 %), komunikačné schopnosti (64,4 %), analytické myslenie (61,4 %), schopnosť učiť sa (56,8 %) a znalosť angličtiny na pokročilej úrovni (54,5 %).
Účastníci prieskumu mali možnosť vyjadriť sa ku vzdelávaciemu systému na Slovensku. Dvaja z nich uviedli:
„Naše školstvo je potrebné zmeniť od základov a viac učiť deti sociálne zručnosti, komunikáciu, prácu v tíme... Učiteľov je potrebné tiež viac motivovať, aby svoju prácu robili lepšie, s vyšším nasadením, neriešili a netlačili deti do hlúpostí, nie je potrebné v dnešnom svete vedieť krasopis ani sa učiť vedomosti naspamäť, skôr je potrebné deti viesť k samostatnému rozmýšľaniu, aby si informácie vedeli rýchlo vyhľadať a pospájať, aby vedeli logicky rozmýšľať, a hlavne, aby si vytvorili pozitívny vzťah k celoživotnému vzdelávaniu - učitelia majú jednu z najdôležitejších pracovných náplní, ktorá má dlhodobý dopad na spoločnosť... Tak, ako vychováme ďalšiu generáciu, takú vytvárame spoločnosť a svet o pár rokov, keď vyrastú...“
„Problém základných a stredných škôl v SR vidím v nedostatočnej schopnosti škôl motivovať žiakov a študentov prečo chodiť do školy. žiaci a študenti nevidia celkom zmysel svojho učenia a to im spôsobuje odpor k škole a bráni motivácii. Vidia že škola chce od nich aby sa naučili množstvo informácií z veľkého počtu im vzdialených oblastí. A väčšinou jediným argumentom prečo sa ich učiť je, že to budú potrebovať v ďalšom štúdiu. To je veľmi slabá motivácia. A možno je viacero oblastí z praktického života, ktoré im mohli byť užitočnejšie v praktickom živote (komunikácia, finančné zručnosti, partnerské vzťahy, šport, manuálna práca, sociálne zručnosti, viac jednoduchej ale užitočnej matematiky, a samozrejme viac praxe alebo skúseností v reálnych firmách...).“
Prieskum sa uskutočnil v mesiacoch december 2018 a január 2019 formou elektronického dotazníka. Celkovo sme oslovili 4143 podnikateľov a odpoveď nám poskytlo 134. V prieskume sa zúčastnilo 21,1 % podnikateľov s ročným obratom do 100 000€, 28,1 % podnikateľov s obratom od 100 001€ do 1 000 000€, 33,6 % podnikateľov s obratom od 1 000 001€ do 30 000 000€ a 17,2 % podnikateľov s obratom nad 30 000 001€.
V prieskume mal zastúpenie každý kraj. Najviac zastúpený bol Bratislavský kraj (43,6 %), nasledovali Trenčiansky a Banskobystrický, ktoré mali rovnaké zastúpenie (10,5 %). Za nimi boli Trnavský (8,3 %), Prešovský a Žilinský (7,5 %). Najmenej zastúpený bol Nitriansky a Košický (6 %).
Celý prieskum vrátane grafov si môžete pozrieť TU
Peter Serina, Výkonný riaditeľ PAS
Bližšie o našej činnosti sa dozviete na http://alianciapas.sk
